Košice sa stali Európskym mestom kultúry života. Počas dvoch dní sa davy zastali najbezbrannejších, ktorí podľa jedného transparentu „tiež chcú demokraciu“. Výzvu „Poďte von a bojujte za život“ prijalo prekvapujúco veľa, najmä mladých ľudí z celého Slovenska. Od revolúcii v 1989 sme takú akciu nezažili. Ukázala silu Cirkvi, schopnosti jej mobilizácie a možnosti tlaku na politiku.
Boli to netradičné dni s reťazou za život, vyše 120 metrovým transparentom textu encykliky Evanjelium Vitae, zbierkou potravín pre opustené matky, oblapením Ústavného súdu, pätnástimi pro life konferenciami, z ktorých sršalo: „Zastavte útoky proti životu a tradičnej rodine.“
V preplnenej Infinity Aréne na pozadí košických hokejistov arcibiskup S. Zvolenský so stovkami kňazov celebroval úvodnú omšu, ktorá pokračovala poéziou, slovom, hudbou a celonočnou adoráciou u Uršulínok. Na konferencii „Spoločnosť, hodnoty a ochrana života“ som povedal: „Ochrana života, to je okrem potratov, aj eutanázia, trest smrti, predávanie orgánov, genové manipulácie, umelé oplodnenia,... Potratov je ročne vo svete asi 40-50 miliónov, akoby denne havarovalo 235 veľkolietadiel, každé so 466 deťmi na palube. Za nenarodené deti sa treba modliť, obetovať za ne omše, prijať ich s menami do rodiny, vyhradiť im miesta na cintorínoch, spomínať na ne pri pamiatke zosnulých, stavať im pamätníky. Potraty sú mnohoparametrický problém, ich riešenie je vo výchove úcty k životu, sexuálnej výchove, zdravotnej starostlivosti, zlepšení ekonomickej a sociálnej situácie rodín, podpore mnohodetných rodín, výstavbe sociálnych bytov a azylových domov pre slobodné matky, je to vec legislatívy, ktorá je u nás dlho zabetónovaná. Aj najlepší zákon však nič nezmení, ak sa nezmenia srdcia ľudí...“
Národný pochod za život predchádzalo 16 paralelných ranných omší 16 slovenských biskupov v preplnených kostoloch. Vlastný pochod bol mimoriadne úspešnou akciou v pokojnej atmosfére, s rozjasanými davmi, pred ktorými pripravované kontraakcie a transparenty zmizli. Je to nový začiatok, v ktorom Cirkev, t.j. my všetci, povedala svoje rozhodné stanovisko, pretože „príbeh každého z nás začal počatím“.
Všetci ľudia s prirodzených svedomím dobre vedia, že ak na jar vytnete kvitnúcu jabloň, zničili ste aj tonu jabĺk, ktoré by urodila. V mysli mi utkvel malý transparent, na ktorom bolo: „Každý, ktorý je za potraty, sa už narodil.“
P.S.: Kvôli porovnaniu, kam sa vývoj posunul, uvediem, že nadácia Spolupatričnosť na ochranu života, vzdelania a ľudských práv zorganizovala prvýkrát na Slovensku 1.11.1998 Pochod za život v Bratislave. Pohli sme sa od kapucínov, pokračovali ulicami, zastavovali sme pred kostolmi, znel spev a modlitby. Pri Pamätníku nenarodených pred Modrým kostolom znelo Mozartovo Requiem, k asi 300 ľuďom prehovoril L.Šoltés, T. Lenczová, J. Fekete, E. Čeřovská, J. Pajanová, J. Hudáček a ja. J. Husár predniesol báseň T. Križku: Ťarchavá, D. Mikloško zaspieval Ave Verum, sestry Matky Terezy sa pomodlili a kňazi nás požehnali. Za 15 rokov sa táto nesmelá slávnosť zmenila na obrovskú rieku života.
