Spomienka na pád mečiarizmu v minulom tisícročí

Dni, keď sa písali dejiny a aura vyžarovala z ľudí si dobre pamätám. Takými bola sovietska invázia 21.8.1968, udelenie Nobelovej ceny za literatúru Solženicynovi v r. 1970, pád berlínskeho múru, 17.november 1989, návšteva pápeža v Bratislave v apríli 1990. Aura žiarila v uliciach aj vo voľbách 25.- 26.9.1998. Výsledkom bol pád mečiarizmu. Ak by všetko zostalo po starom, Slovensko by nebolo ani dnes v Európskej únii.Na Žabotovu som prišiel podľa výzvy dominikánov veľmi hladný 26.9. pred 14 hod. Ochranky rezignovali, do zasadačky, kde sa sledovali výsledky volieb sa dostal každý, kto mal záujem. Prvé správy boli tesné, ale potom prepukal stále väčší jasot, najmä keď SDK viedlo o 8%. Politici sa cítili víťazmi, ďakovali voličom. V správe o 23 hod. SDK vyhrávalo iba o 1,7%. Objavila sa cigánska hudba, obložené misy sponzorov mizli s rýchlosťou, akou sa zmenšoval náskok SDK. Najväčší úspech mala Džamore, džamore a Na Kráľovej Holi. Všetci sme boli bratia: Kňažko, Dzurinda, J. Čarnogurský, Kukan, F. Mikloško a Harach tancovali a spievali ako zbojníci. Nikto netušil, že o polnoci mal Mečiar 40% a SDK 20%. Platilo to fučíkovské: „Je jeden svet a predsa sú dva svety.“ Podvečer zazvonil telefón, Havel volal Čarnogurského. Nebol tam, tak to dali Františkovi Mikloškovi. Vysvetlil mu situáciu, Havel bol dojatý, gratuloval SDK. Slúchadlo dostal aj bývalý prezident Kováč, ktorý povedal: „Myslím si, že puč je vylúčený, polícia sa na to neprepožičia.“ Siskári mohli byť z tejto tajnej správy zdesení. Žabotova bola preplnená ľuďmi, ktorí ľahko prešli cez kontrolórov. Na vrátnici neboli žiadni pištoľníci, ani gorily či roentgeny. Vonku bolo veľa ľudí, niekto priniesol víno, všetci boli namäkko, všetci boli kamaráti. Mečiarova STV sa neodvážila dať žiadne prognózy, iba opakovala tie s víťazným HZDS zo 14 hod. Keď ani na druhý deň ráno o 7 hod. nikto nič nehlásil, vedel som, že niečo nie je v poriadku. O deviatej v správach sa povedala pravda: vyhrala HZDS. Moja rodina sa rozrevala, ale ja som vedel svoje – je koniec mečiarizmu! Pyrhovo víťazstvo HZDS o trochu viac ako 20-tisíc hlasov im umožnilo rokovať o budúcej vláde iba so SNS a s NEI (Nová erotická iniciatíva). Mladí prekvapujúco volili SDK, o 10 hod. na tlačovke volebnej komisie bol Čarnogurský mimoriadne usmiaty. Voľby boli pokojné. Keď babka v Petržalke opúšťala volebnú miestnosť a nevedela, čo so zvyšnými lístkami, poradili jej vziať si ich domov. Zasmiala sa a ukázala na lístok č. 1 – HZDS a povedala: „Dobre, vysteliem si s nimi truhlu, iba Mečiar ma bude v nej tlačiť.“ Široká koalícia získala 93 poslancov, viac ako 3/5 väčšinu. Deratizácia STV, štátnej správy, diplomacie a ministerstiev bola nutná, seriózni ľudia a odborníci sa o svoj chlieb nemuseli báť. Štátna kasa zostala prázdna, boli sme zadĺžení,ale Mečiar bol preč! Objavil sa na piaty deň, tváril sa urazene. Donedávna sa ho všetci báli, teraz plakali iba babky-demokratky. „Neublížil sem žádnemu z vás“ bola jeho rozlúčka, aj keď pravdou bolo, že mnohým ublížil a mnohých ponížil. Zasa sa raz potvrdil výrok Abrahama Lincolna: „Za bláznov možno držať niekoľko ľudí celý čas, všetkých ľudí nejaký čas, ale nie všetkých ľudí celý čas.“