Raz Šuďo navrhol, aby sme si založili Gašparkovo divadlo. Každý zohnal nejakú bábku, javisko s kulisami zaobstaral Peter. Pri nácviku klasickej drámy „Soľ nad zlato“ sa vyskytli problémy. Gašparko bol o tri hlavy väčší od čerta, princezné prerástli kráľa aj kráľovnú. Zlé princezné boli urastené krásavice, dobrá bola maličká a škaredá. V najdojemnejších chvíľach jej odpadla ľavá noha, alebo pravá ruka, ktoré sa nedali pridrôtovať. Metla strigy vždy zhodila kulisy a potom bolo vidieť, že bábky vodíme na špagátoch. Všetko sa odohrávalo buď v kráľovskom paláci alebo v pekle, pretože Peter iné kulisy nezohnal. Opona padala v najnevhodnejších okamihoch. Diváci mohli po predstavení pýtať vstupné, preto Marián navrhol: „Ak každý člen zaplatí päť korún členské a na predstaveniach budeme vyberať „vstupné ľubovoľné“, onedlho máme dvesto korún na nové divadlo.“ Návrh sa prijal a na ďalšiu schôdzu každý zo siedmich členov doniesol päť korún. Valent, ktorý mal šesť súrodencov, získal členské ťažšie a preto povedal: „Keď sme už zaplatili, mali by sme si rozdeliť funkcie, aby všetko fungovalo.“ Všetci súhlasili, rozhodli sme sa, že voľby budú tajné. Marián sa najprv opýtal: „Chce byť niekto predsedom?“ Zdvihlo sa sedem rúk, pretože šéfom, ktorý by rozkazoval a nič nerobil, chcel byť každý. Navrhol som iný postup: „Každý napíše na lístok meno budúceho predsedu. Lístky sa tajne hodia do širáka, aby to bolo tajné hlasovanie. Kto získa najviac hlasov, bude predseda.“ Každý tajne napísal meno predsedu a výsledok bol šokujúci. Každý dostal jeden hlas, každý na lístok napísal seba. Sedem predsedov byť nemohlo, preto sme sa dohodli, že nikto nesmie napísať vlastné meno. Tak sa predsedom stal Pišta so štyrmi hlasmi, podpredsedom Šuďo s troma, tajomníci mali byť Marián a Dušan, ktorí získali po troch hlasoch. Dušanovi funkcia tajomníka znela tajomne, preto sa jej vzdal. Pokladníkom som sa stal ja, Dušan bol kulisárom. „Radšej som mohol zostať tajomník,“ namrzený povedal, „veď zmeniť peklo na palác a naopak dokáže aj decko.“ Uspokojil sa, až keď zistil, že pre Petra a Valenta nezostali žiadne funkcie. Urazený Peter povedal: „Ak nebudem mať funkciu, zoberiem si kulisy a hrajte si na holom javisku.“ Ohrozenie všetkých funkcií nás vyľakalo, Peter sa stal kontrolórom lístkov. „Je to veľmi dôležitá funkcia,“ povedal predseda. “Kto nebude mať platný lístok, toho Peter vyhodí z predstavenia.“ Peter vypol prsia a nespokojný zostal iba Valent, ktorý voľby vymyslel: „Ak nedostanem funkciu, vystúpim a členské mi vrátite.“ Marián vymyslel pre Valenta významnú funkciu dovoľovateľa. Tajným hlasovaním Valent dostal sedem hlasov, napriek pravidlám, hlasoval za seba. Marián to chcel pripomenúť, ale drgol som ho, aby bol ticho. Valent sa na krátko uspokojil: „A čo bude dovoľovateľ robiť?“ Všetci pozreli na Mariána, ktorý funkciou zachránil klubu päť korún: „Dovoľovateľ je najdôležitejšia funkcia“, rozmýšľal nahlas Marián, „dovoľuje, či niekto môže ísť zo schôdze domov alebo nie. Aj keby nás mama stokrát volala, ak to dovoľovateľ nedovolí, nik nesmie odísť.“ Takúto veľkú právomoc nemal nikto, takže dovoľovateľ chodil ako páv a netrpezlivo čakal, keď nás zavolajú domov. Stále sa vypytoval, kedy pôjdeme na obed. Bolo vidno, že ešte nie je rozhodnutý, či nás uvoľní, či nebudeme obedovať až večer. Klubová schôdza dávno skončila a smola, nikoho nevolali domov. Valent bol sklamaný, ale pretože bol tiež hladný, veľkoryso nám dovolil odísť. O škandále na predstavení pomlčím. Herci sa pobili, dovoľovateľ nechcel nikomu nič dovoliť, aj tretia princezná povedala, že ľúbi viac zlato ako soľ. Kráľa, ktorý mal problémy aj s nástenkovými tendrami na zlato, poddaní odvolali a keď si mali zvoliť nového, šéf volebnej kampane nestranne vyhlásil: „Voľte číslo 13 a na kandidátke zakrúžkujte č. 50!“ Všetci to urobili a žili šťastní, pokiaľ nepomreli.
