Milý Ľubo, vážená smútiaca rodina, vážené dámy a páni!
Mal by som Ti povedať Ľubenko, veď ty si mi hovorieval Joženko. Môj príhovor bude za Pi-klub, ktorý si v r. 2006 založil a aj za Predstavenstvo Spolku slovenských spisovateľov, združenia s 500 členmi, ktorého si býval aktívnym členom a funkcionárom.
Je mi cťou, že som dostal privilégium sa s tebou rozlúčiť. Slová nemôžu vystihnúť skutočnosť a city, ktoré sme k Tebe prechovávali. Po Tvojom bohatom živote je nemožné v pár minútach povedať, aké spomienky nás k Tebe viažu.
Bol si génius – spisovateľ, novinár, publicista, dramatik, znalec umenia a populárnej hudby. Bol si talent, ktorému to samo písalo, v dobrom sme ti závideli tvoje diela a ocenenia.
Bol si vlastníkom vzdelanosti a múdrosti, ktorá dnes chýba. Bol si redaktorom a šéfredaktorom mnohých časopisov, aj Literárneho týždenníka. Často si do neho písal príspevky a recenzie. Čítal si stále veľa kníh, na Pi-klube si často referoval, čo ťa oslovilo. Písal si o všetkom, o bigbite a futbale, aj o politike a pokušeniach moci.
Bol si vzorom v pracovitosti, písal si najmä v noci. Vedeli sme, že sa ti dovoláme až po signáli Pozor, zákruta.
O Tvojich románoch, životopisoch a hrách budú hovoriť iní, ja by som chcel vyzdvihnúť tvoje novinárstvo. Dialógy, ktoré si s ľuďmi viedol boli vždy perfektne pripravené, so znalosťou oslovených a ich diel. Bolo obdivuhodné, ako si sa dostal k americkým, ruským a iným známym spisovateľom, k nejednému nositeľovi Nobelovej ceny, ako si za nimi cestoval na kraj sveta, ako si sa k ním prebojovával a oni otvorene odpovedali na tvoje neľahké otázky. Pripomínam aj rozsiahlu knihu Rozhovory po rokoch z r. 2011, v ktorých na úrovni debatuješ so 48 slovenskými spisovateľmi, medzi ktorých si odvážne zaradil aj mňa. Tešili ma najmä tvoje otázky na témy: Aký je Tvoj postoj, k Bohu? Čo pre Teba znamená viera?...
Bol si zakladateľom Pi-klubu, partii intelektuálneho ekumenizmu, tolerancie, vzdelanosti a tvorivosti. Už 15 rokov sa raz mesačne stretávame, spomedzi náš už odišli do večných lovísk Laco Ťažký, Tibor Huszár, Milan Blaha, Peter Čačko a Sáša Jablokov. Možno už s tebou, tam, na druhom brehu, založili našu odbočku a čakáte nás do partie?
Na klubových stretnutiach si mával 100% účasť, aj pred týždňom, 28. septembra, sme Ťa po roku čakali. Na svoje meniny, 24. septembra, si všetkým poslal majl: „Ahojte Pi-klubáci, vyzerá to tak, že sa s Jožkom Burdanom prídeme pozrieť aspoň na chvíľu na Pi klub. Pripravte sa, že uvidíte tieň zo sveta tieňov - bez vlasov, schudnutý o pätnásť kilo. Piť nemôžem, jesť len trošku. Ale aspoň na hodinku vás uvidím“.
V ten podvečer sme však márne čakali, miesto teba prišla smutná správa. Druhýkrát v mojom živote sa mi stalo, že som očakával veľkú radosť a bola z toho veľká bolesť. Spomínali sme na Teba, aj na naše výjazdy v Revúcej, v Užhorode, Dolných Bojanoviciách, v Uherskom Hradišti a u benediktínov v Panonhalme.
V nedeľu, 26. septembra ti doktorka oznámila dobrú správu: „Je to dobré, ste za vodou“. Hneď si to telefonoval Borisovi Filanovi, ktorý Ti povedal – „Ty to dáš“.
Na pohreboch sa hovorieva, že smrťou sa život nekončí, iba mení. Ty si o tom pochyboval, ale už vieš, že si sa mýlil. Lekárka mala pravdu – už si za vodou. Po ťažkých mesiacoch, najmä pre Teba, pre manželku Evu a blízkych, bolesti prestali, už sa ti uľavilo.
Oriana Falaci, talianska liberálna spisovateľka, napísala: „Jedinou ťažkosťou staroby, tohto nádherného obdobia, je, že je príliš krátka.“ Ak kardinál Ratzinger o nej povedal, že bola „pobožnou ateistkou“, tak ty si bol „pokrstený ateista“. V mojich posledných telefonátoch si spomenul slovo Boh, aj kríž, ktorý visel v nemocničnej izbe. Vedel si Otčenáš, ktorý sme sa za tvoju dušu v deň Tvojho odchodu pomodlili. Spomínali sme aj Vianoce, keď v Pi-klube spievame Tichú noc, poznal si všetky tri verše. Tento rok to bude, žiaľ, bez teba.
Teším sa, že tvoja posledná kniha o stave izolovaného a ohrozeného človeka už vyšla. Aj kniha o Pi klube je pripravená do tlače. Som ti vďačný, že si sa vždy riadil výrokom Ivana Bunina: „Veci a činy, ak nie sú napísané, zahalí tma a padnú do hrobu zabudnutia, avšak napísané, akoby znova ožili“.
Milý Ľubo, prichádza jeseň, zožltne lístie, navlhne zem, príroda sa stíši pred rozlúčkou. Onedlho na Tvojom hrobe zablikocú sviece spomienok, zosmutnieme, budeš nám chýbať. V pamäti nám zostane tvoje dielo, Tvoj úsmev a radosť v očiach. Ďakujeme Ti za všetko, čo si urobil pre lepšie Slovensko a lepší svet. Aj keď ťa už niet, tvoje myšlienky budú naďalej letieť vesmírom. Ako keď padne do mora kameň - zmizne, ale vlny budú letieť ďalej, a nik nevie, kedy, kde a komu sa vrátia späť.
Do videnia, Ľubenko! Spi v pokoji svoj večný spánok, nezabudneme na Teba.
