Postaviť sochu Svätopluka na hlavnom nádvorí Bratislavského hradu bol od zrodu tohto nápadu, až po jej odhalenie, propagandistický nápad strany Smer-SD. Odsúdenie tejto populistickej predvolebnej agitky strany SMER - SD a počínanie troch najvyšších ústavných činiteľov republiky, som odsúdil vo svojom článku Prejavy kliatby Svätoplukových synov na otvorenej scéne (viď: http://jozefmiloslavsmrek.blog.sme.sk/c/231304/Prejavy-kliatby-Svatoplukovych-synov-na-otvorenej-scene.html). Dnes sa mi žiada vysloviť kritické slová na adresu predsedu parlamentu, Igora Sulíka za jeho rozhodnutie vo veci ponechania, úpravy, premiestnenia resp. odstránenia tejto kontroverznej sochy.
Myslím, že každému, a teda aj pánu Sulíkovi, muselo byť jasné, že nech rozhodne akokoľvek, každé jeho rozhodnutie vyvolá v určitej časti národa slovenského búrku nevôle. Nuž, ako by bolo najmúdrejšie sa v danej situácii zachovať ?
Podľa môjho názoru - podľa odborných argumentov.
Ak je odborne správne a opodstatnené tvrdenie odborníkov, že na barokové nádvoria sa nemajú osádzať sochy, tak je to odborný argument za odstránenie. Naviac, ak sa v odbornej i laickej verejnosti slovenskej spochybňujú niektoré Svätoplukove vladárske počiny (pakty s Karolmanom, zajatie a smrť vlastného strýka, kniežaťa Rastislava, vyhnanie Metodových žiakov a pod.).
Ak je odborne správna a opodstatnená kritika znalcov výtvarného umenia predmetnej Svätoplukovej sochy, ako výtvarného diela, počínajúc vecnými i umeleckými nedostatkami pri stvárnení koňa, odevom samotného Svätopluka pokračujúc, výzbrojou a vztýčeným mečom končiac, tak sú to opäť odborné argumenty za jej odstránenie.
Stalo by sa tak na základe odborných argumentov. Nie ako v prípade odstránenia sochy Márie Terézie, či sochy M. R. Štefánika.
Rozhodnutie pána Sulíka je, podľa mňa, ani nie odborné, ani nie politické, ale alibistické.
