Nepamatám si presne ktorý to bol deň, lebo udalosti posledných mesiacov a týždňov plynú na môj vkus neskutočne rýchlo, ale nakoľko som aj ja prepadol fenoménu FB tak ma cestičky webu zaniesli ku GORILE. Na samom začiatku to bol spis zavesený na http://pastebin.com/Vqgb77Qz potom to bol odkaz na Protest Gorila I a nakoniec klik na like a pridanie sa k skupine http://www.facebook.com/events/379715198707022/
Nechcem tu politicky agitovať nechcem kázať kto klame menej a kto viac. Nerozlišujem medzi vačšou a menšou lžou, pretože lož je lož. Jedna podstatná vec, ktorú postrádam a nie len u našich politikov, ale aj u obyčajných ľudí je fakt, že na kontrétnu otázku len málokto dá konkrétnu odpoveď. Ja neviem kedy sa to stalo nejako som to neskúmal, ale ľudia sa naučili veľmi rýchlo reagovať na priame otazky nepriamymi odpoveďami. Ak sa jednoducho niekoho opýtam či ide dnes večer do kina tak mi odpovie vieš čo ja neviem ešte uvidím potom ti zavolám atď. A pritom by stačilo povedať jesne idem Ano alebo nejdem Nie.
V mojom prvom článku som tak trošku nazanačil môj postoj k slobodnému životu. V ďalšom vás trošku uvediem do situácie že aj sloboda nám môže doslova prerasť cez hlavu. Nie je tomu tak dávno bolo to v lete minulého roku mi kolega v praci vraví: Počuj kde to ty bývaš? V Croydone? No neviem neviem ako dnes pojdeš domov Croydon je v plameňoch. V prvom momente som si myslel, že si robí žarty a chce ma opat vytiahnuť po praci na pivko, ale hneď ako som si v mobile zapol on-line BBC ma chuť na dobré pivo prešla. Croydon bol v plameňoch a to doslova. Ulica cez ktorú musím prejsť aby som sa dostal domov bola v okruhu dobrych 20 km doslova rozbitá obchody vyrabované v uliciach sa hemžili ľudia s nakradnutým tovarom a centrum Croydonu bolo v plameňoch. Domov mi nešiel ani vlak nepremávalo metro autobusy detto. Dokonca aj taxikár ma odmietol odviesť tým smerom. Môj mechanizmus slobody sa začal prebúdzať a aj napriek nebezpečenstvu som sa vybral domov pešo. Som predsa slobodný človek tak sa mi nemôže nič stať. A ani nestalo. Išiel som cez davy rozbesnetých ľudí rabujúcich obchody míňal som zúfalých anglických policajtov ktorí sa tomu doslova nemo prizerali.
Touto cestou pozdravujem všetkých roduverných Slovákov doma aj v zahraničí. V mojich listoch chcem priniesť trošku čerstvého vzduchu z Britských ostrovov hlavne odvažnym ľudom, ktorým nie je ľahostajný osud ich domoviny ale aj ľuďom ktorým je to ako sa ľudovo vraví u prdele. Už ako malý chlapec som nezniesol byť zviazaný v perinke do dnešných dni si nikdy nezapínam kabát a pri šoférovaní nemôžem mať zapnutý pás. Z jedného prostého dôvodu, cítim sa pri tom veľmi neslobodne. Možno sa Vám bude zdať táto moja "úchylka" divná ale chcem ňou zdôrazniť len to že slodoba a voľnosť je pre mňa doslova životnou potrebou. A teraz k veci. Moja otázka na Vás milí krajania znie nasledovne. Cítite sa v svojej krajine slobodne? Máte ozaj pocit, že o svojom živote rozhodujete denno denne len vy sami. Máte ozaj pocit, že nie ste ničim a nikým manipulovaní. Ak áno veľmi rýchlo vás vyvediem z omylu.
