Diskusia, ktorá sa rozprúdila ohľadne plánovaného referenda o rodine zasiahla široké vrstvy spoločnosti. Rozhodol som sa k tejto aktivite vyjadriť aj ja. Západné, niekedy až ultraliberálne trendy typu rodič 1 a rodič 2 - namiesto matky a otca mi prídu ako silná káva.
Úplne základný rámec, ktorým hodnotím v súvislosti s referendom pozitívne je to, že sa prebudila na Slovensku občianska spoločnosť. Dlhé roky sú na Slovensku ohlasy o zavedení priamej demokracie po vzore napr. Švajčiarska. Chceme rozhodovať o veciach verejných aktívnejšie, len než pri voľbách a to síce referendami. Smutné je však to, že účasť vo voľbách je pravidelne nízka, a čo sa týka referend, úspešné bolo len jedno (a aj to len tesne) – o vstupe do EÚ. Preto práve to, že sa podarilo za 5 mesiacov Aliancii za rodinu získať cez 400 tisíc podpisov, je obdivuhodný výkon na slovenské pomery a snáď aj prebudenie občianskej spoločnosti. Tento fakt si všimol aj prestížny magazín The Economist: ,, Na rozvoj občianskej spoločnosti v postkomunistických krajinách sa za posledné dekády minuli miliardy eur, dolárov, libier, korún a iných západných mien. Väčšinou bez veľkých úspechov. Ale nadchádzajúce referendum na Slovensku ukazuje, že niekde predsa sú občania schopní zorganizovať sa, aby presadili politické ciele - hoci nie také, aké presadzuje liberálna agenda medzinárodných mimovládnych organizácií,“
Prejdime ale k samostatným otázkam referenda. Ak Ústavný súd Slovenskej republiky schválil otázky referenda (nie všetky navrhnuté), mali by byť v súlade s našou ústavou – čo je základný zákon štátu, ktorý spĺňa všetky medzinárodné atribúty v oblasti ľudských práv. Démonizovať preto Alianciu za rodinu a otázky referenda mi príde „pritiahnuté za vlasy“.
Áno, súhlasím. Manželstvo z jeho podstaty a historického vývoja je spolužitie muža a ženy. Je to základ rodiny, ktorá spolu s deťmi vytvára základnú spoločenskú bunku. Ak chceme deformovať manželstvo ako pojem, je to niečo podobné, ako keby sme napr. televíznych veštcov považovali za klinických psychológov. Taktiež absolútna deformácia pojmu. To, že odpovedám na otázku kladne, neznamená obmedzenie slobôd menšiny –homosexuálne orientovaných párov. Som za zákonnú normu, ktorá by spolužitie partnerov rovnakého pohlavia vymedzovala – minimálne právne. Má to svoje dôvody napr. pri dedení majetku osôb, ktoré spolu žili spoločensky a ekonomicky.
Áno, súhlasím. Dieťa, aby malo zdravý psycho - sociálny vývin potrebuje v živote matku – ženu a otca –muža. Dieťa sa v prvom rade učí tým, že napodobňuje svoje vzory, ktorými sú hlavne matka a otec. Získava návyky, zručnosti, postoje, hodnotový rebríček - a to hlavne od svojich rodičov. Ak dieťa bude mať dvoch otcov, dve matky – usudzujem, že na prirodzenosť vývinu dieťaťa to môže mať výrazný vplyv. Viem si predstaviť, že po určitej verejnej a odbornej diskusii by mohli byť staršie deti na dočasný čas dávané do pestúnskej starostlivosti aj párom rovnakého pohlavia.
Áno, súhlasím. Učebné osnovy v oblasti biológie sú nastavené tak, aby sa deti postupne a prispôsobené mentálnemu veku, chápaniu a vnímaniu dozvedali o sexualite a s tým súvisiacich skutočnostiach. „Vybehnúť“ na prvákov, druhákov s tým, ako sa „veci skutočne“ majú, mi príde príliš skoro. Rodič by v tomto prípade mal mať právo rozhodnúť za svoje neplnoleté dieťa, ohľadne jeho účasti na vyučovaní o sexuálnom správaní.
Na záver len toľko. Kým riešime v podstate neškodnom referende skôr pojmy, uniká nám realita. Hrozí nám absolútny kolaps, čo sa týka populačnej štruktúry – populácia starne a mladí ubúdajú. Tieto tvrdenia potvrdzujú prakticky všetky demografické výskumy a prognózy populačného vývoja. Bolo by oveľa prínosnejšie pre rodiny, keby sme mali kvalitné školstvo, zdravotníctvo a širšiu podporu mladých rodín – hlavne v oblastiach bývania a zamestnanosti. Vtedy budem reálne vnímať podporu rodiny.
