Keďže som sa počas čakania na linke 112 stihol obliecť, pribalil som si aj pracovné rukavice a rozbehol sa pomáhať k miestu nešťastia. Ako som vychádzal z domu, okolo už prefrčali hasiči. Ich požiarna stanica sa nachádza asi dva kilometre od našej ulice a výbuch zreteľne registrovali aj oni. Keď som aj s daľším susedom dobehol na miesto, zbadal som, že poškodený dom je oproti cez ulicu od adresy, ktorú mali na 112-tke a obyvatelia tohto domu boli pravdepodobne prvý, kto sa im dovolal. To už hasiči podopierali majiteľa domu, od ktorého sa dozvedeli, že jeho deti a manželka sú preč. Ďalším štastím v tomto nešťastí, a pre mňa pri pohľade na zdevastovaný dom aj zázrakom, bol zdravotný stav majiteľa. Nemal žiadne viditeľné rozsiahlejšie vonkajšie poranenia a za pomoci hasičov kráčal po vlastných. Na okolitých domoch boli povybíjané okná, a kúsky skla boli všade navôkol . Niektorí v okolí ho dokonca mali aj doma na posteliach. Na streche cez ulicu tlaková vlna povyvracala pálené škridle. U susedov, ktorých od výbuchu delil len plot, boli po dvore roztrúsené trámy, kusy stien a strechy. O chvíľu, ako hasiči prezerali ruiny, dorazili aj dve sanitky a policia. To už všetkým susedom, čo pribehli na pomoc bolo jasné, že našťastie netreba nikoho hľadať, či vyslobozavať. Jediné, čo im ostávalo, bolo odpovedať na otázky tých, čo ešte stále prichádzali, medzi ktorými sa onedlho objavili aj televízne kamery. A tu mi nedá, aby som sa v tejto súvislosti, nezamyslel nad trednom v médiách, ktorý si v dnešnej dobe internetu, mobilov s kamerami a ďalších elektronických vymožeností, preráža cestu aj k nám. Dobrými príkladmi môže byť priamy prenos vojny v Iraku rovno vo vašej obývačke, či núdzové pristátie jedného komerčného letu. Jeho pasažieri vďaka médiám mohli priamo na monitoroch vo vnútry lietadla sledovať svoju drámu live. Od krúženia a zbavovania sa paliva, až po iskry na pristávacej dráhe spôsobené nesprávne vysunutým podvozkom. Zdá sa, že receptom na vysokú sledovanosť je snaha priniesť šokujúce a bombastické spravodajstvo ako prvý. Mnohokrát nejde ani o obsah. Hlavné je byť prvý, podať to pekne bombasticky a ak sa dá každú hodinu, či častejšie. To čo sa ráta je počet ranených, mŕtvych, výška škôd a čo najviac šokovaných. No a potom v takomto spravodajstve častokrát neostáva miesto na pokrytie ľudského rozmeru udalostí okolo nás. Aspoň mne to chýba. A určite nie som sám. Kde je teda tá ľudskosť v tomto príbehu? Ja som ju cítil v ochote a pohotovosti s akou boli susedia pripravení pomocť. V obetavosti, profesionalite a rýchlosti záchranárov nielen dnes a na tomto mieste. Či v rozhovoroch okolo stojacich susedov. Tí sa postarali o majiteľku, ktorá neskôr prišla tam kde dodnes bol jej domov a uchránili ju od zvedavých kamier. Hneď na to začali kuť plány. Plány ako zabezpečiť jej rodine miesto na spatie, či zorganizovať zbierku potravín, šatstva. A ozaj, nezabudli ste pravidelne kontrolovať technický stav zariadení vo vašej domácnosti? Či ešte dôležitejšie. Nezabúdame pravidelne pripomínať sebe a tým okolo vás, aká vzácna je každá spoločná minúta?
Výbuch rodinného domu v Martine - nešťastia v médiách
Dnes ráno 2. júla 2007, približne o 6.10 hod ráno, v Martine na ulici Riečiny , silná explózia zničila rodinný dom. Podľa vyjadrenia jedného zo zasahujúcich hasičov, príčinou bol pravdepodobne plyn a trhavinu ako pôvod explózie zatiaľ vylučujú. Silný výbuch, ktorý otriasol rodinnými domami v niekoľkokilometrovom okruhu, ma rovnako ako mojich susedov dohnal k oknu, kde som v 200-250 metrovej vzdialenosti videl asi 150 metrov vysoký stĺpec materiálu klesajúceho k zemi a poletujúceho vzduchom. Okamžite som vytočil 112, aby som nahlásil výbuch neznámeho pôvodu. Linka bola obsadená a takmer po dvoch minútach to zdvihla operátorka, ktorá mi povedala, že udalosť je už nahlásená aj s adresou, ktorú dostala. Až vtedy som si uvedomil, ako blízko sa ohnisko explózie nachádza, pretože obyvateľov domu na adrese, ktorú 112-tka mala, poznám.
