Porušil aj ústavný zákon?
Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý poznáme aj ako zákon o konflikte záujmov (Ústavný zákon 357/2004 Z.z.) v článku 2, odseku (1) vymenuváva na aké funkcie sa vzťahuje a v písmene p) jednoznačne uvádza, že sa litera tohto zákona vzťahuje aj na poslancov mestských zastupiteľstiev.
V článku 3 tohto zákona sa definujú základné použité pojmy, kde je osobný záujem definovaný nasledovne: "Osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jeho blízkym osobám."
V článku 6 tohto zákona sa ďalej uvádza: "Verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi." Takéto oznámenie podľa tohto zákona musí orgán, na ktorého rokovaní sa vykonalo oznámenie, povinne zaznamenať do zápisu alebo záznamu o rokovaní.
V praxi by teda spomínaný poslanec mal počas rokovania mestského zastupiteľstva oznámiť, že z bodu programu, počas ktorého sa prerokovalo a odhlasovalo jeho dosadenie do funkcie konateľa mestskej televízie, mu môže vyplývať osobný záujem a môže sa tak dostať do konfliktu záujmov. Nestalo sa tak. Pochopiteľne sa teda takéto oznámenie pána poslanca o možnom osobnom záujme a ani o možnom konflikte záujmov nenachádza v zápise z rokovania zastupiteľstva. Naopak, zo zápisu o hlasovaní je zrejmé, že dokonca zahlasoval sám za seba.
Nad procesom dosadenia nového konateľa v transparentnom meste už okrem otáznikov vyplývajúcich z Etického kódexu voleného predstaviteľa mesta Martin visia aj vážnejšie otázniky vyplývajúce z ústavného zákona.
Súhrn podivných okolností?
Celý priebeh netransparentného dosadenia Stanislava Thomku do funkcie konateľa mestskej televízie TV Turiec, ktorý som len pred niekoľkými dňami opísal v blogu ma primäl k podrobnejšiemu sledovaniu prešľapov spojených nielen s týmto krokom, ale aj s ostatnými zmenami, ktoré nastali po jeho nástupe do funkcie. Neobišiel som ani prípadné konflikty definované v Etickom kódexe volených predstaviteľov samosprávy mesta Martin, či iných právne záväzných predpisoch.
Tu je teda ich súhrn:
do funkcie bol dosadený politickým procesom a nie riadnym transparentným výberovým konaním na základe jasných kritérií opierajúcich sa o odborné predpoklady a skúsenosti
nezdržal sa hlasovania, ako to požaduje Etický kódex voleného predstaviteľa samosprávy mesta Martin
počas rokovania zastupiteľstva zahmlieval skutočné dôvody svojho odchodu z funkcie predsedu kultúrnej komisie, čím boli zavádzaní nielen poslanci, ale aj verejnosť
po jeho menovaní do funkcie konateľa prestala televízia zverejňovať celé zmluvy a faktúry, ako to pred jeho nástupom robila
televízia neodvysielala vo zvyčajnom čase reprízu mestského zastupiteľstva, na ktorom odznela kritika voči spôsobu dosadenia poslanca klubu Sieť za konateľa televízie
Mal by odstúpiť sám?
V štandardných demokraciách je dobrou praxou, že súčasťou vyvodzovania politickej zodpovednosti pri prešľapoch je aj odstupovanie politikov z funkcií. Preto som presvedčený, že by sa podobným procesom sebareflexie mal zaoberať aj spomínaný poslanec. Aby sme neprehlbovali už aj tak vysoký stupeň nedôvery obyvateľstva v spravovanie nášho štátu, našich miest a obcí. Aby sme sa nemuseli petíciami a protestami dopracuvávať ku krokom, ktoré by maly byť samozrejmou súčasťou bežnej politickej kultúry. A v konečnom dôsledku, aby sme neodháňali voličov k politickým subjektom hlásajúcim extrémistické riešenia.