Prekvapenie prvé. Skupinka fanúšikov, ktorí počas slovenskej hymny okato, otvorene, neskrývavo heilovali. Prosím, neverte mi a pozrite si video. Objavia sa na ľavej strane dole pri plote...
((VIDEO1))
Okolo na našej tribúne bolo aj pár desiatok policajtov. Ak by ste očakávali, že proti prejavu, ktorý je trestným činom a často býva či už štartérom alebo predzvesťou konfliktov zakročia, čakajte ďalej. Nikto sa ani nepohol.
Prekvapenie druhé. Tak ako to vidieť na hornej fotografii, na plote, ktorý delí tribúnu od ihriska, sa ako päsť na oko čnel banner. Bol veľký a umiestnený na viditeľnom mieste. Biely podklad, na ktorom bol čiernou farbou vyobrazený symbol dámy, ženy. Taký, ako ho poznáme z dverí, ktorými sa vchádza na ženskú toaletu. Tento však bol prečiarknutý a obohnaný červenou kružnicou. Ak by ste ho v tejto podobe videli na dverách, povedali by ste: zákaz vstupu ženám. Obzrel som sa okolo a okrem spomínaných pár desiatok policajtov, som narátal aj pár desiatok fanúšičiek. Zneistel som teda mojou interpretácioiu tohto diela. Naďalej som ho považoval za výkrik, ktorý sa snaží diskriminovať časť populácie na základe jej pohlavia. A opäť. Na takomto verejnom mieste je to magnet na konflikty. Asi len priveľmi rozmýšľam a robím z capa slona. Poviem si, a venujem sa hre. A tu to prišlo. Počas druhého polčasu, kdesi z davu vychádza nenápadný mladý muž a snaží sa tento banner demontovať. Z vrchnej časti pódia k nemu trielia mladíci, ktorým sa to nepáči a konflikt je na svete. Slovná výmena sa rýchlo mení na strkanicu. No to je už na ceste aj ruka zákona. Jedného z mladíkov odvádzajú preč. Zvyšok upevňuje banner bezpečne späť, tak aby vydržal na mieste až do konca zápasu, kedy si ho odnesú so sebou.
((VIDEO2))
A predsa robí z capa slona. Poviete si. Ja som však zámerne vynechal dôležitý detail. V rozlíšení, v ktorom je fotografia s bannerom, možno nie je až tak viditeľný. No od samého začiatku zápasu až do jeho konca visel spomínaný banner na plote v dvojke s vlajkou. Vlajkou organizácie s názvom Ulster Volunteer Force (UVF), ktorá v Írsku, Veľkej Británií a USA figuruje na zozname teroristických organizácií. No a tu doteraz možno zábavné čítanie rapídne získava na vážnosti. UVF sa na rozdiel od IRA, snaží o zachovanie podradenosti írskych území pod nadvládu britskej koruny. Priamo vyhlasujú vojnu proti IRA a deklarujú sa ako ťažko vyzbrojení protestanti. UVF ako polovojenská organizácia má od svojho vzniku v roku 1966 na svedomí viac ako 500 vrážd. Prostriedkom boja tejto separatisticko nacionalistickej organizácie boli bombové útoky (aj na bary, napr. bar v Belfaste 1971 – 15 mŕtvych), únosy, vraždy na objednávku, mučenie, rukojemníci. Cieľom týchto atakov boli prevažne civilisti: rímokatolíci, polovojenskí republikáni a lojalisti v Severnom Írsku. Financie získavali aj z predaja drôg, organizovaného zločinu, vydierania a prepadov. (Viac o UVF na http://www.theuvf.2ya.com, http://www.tkb.org/Group.jsp?groupID=124, http://en.wikipedia.org/wiki/Ulster_Volunteer_Force.) V máji tohto roku UVF deklarovala, že upúšťa od praktík, vďaka ktorým sa dostala na zoznam teroristických organizácií, zastavuje nábor a výcvik. Svojho ťažkého arzenálu sa však odmietla vzdať a ako tvrdí, je vraj bezpečne uskladnený pod zámkom na viacerých miestach pod kontrolou vedenia UVF a radoví členovia k nemu nemajú prístup.
Zhrňme si teda fakty. Náš policajný zbor mal okrem heilujúcich divákov vyše dve hodiny, priamo pod nosmi, okato a na medzinárodnom športovom podujatí vyvesenú vlajku-“ochrannú známku“ európskej teroristickej organizácie. Ba čo viac. Členovia nášho policajného zboru sa priamo okolo nej prechádzali. Dopomohli urobiť “poriadok“ a spacifikovať niekoho, kto sa snažil tieto relikvie zvesiť. Na Slovensku je to tak. A ako to vidím z hľadiska bezpečnosti, o ktorej som písal na začiatku? Veľmi zle. Pre kompetentných a aj pre občanov. Či verím, že naša polícia je pripravená zasiahnuť ak vám dá niekto na verejnosti obrazne po hube? MOŽNO. Vyzerá to však, že ich trénovanosť a pripravenosť v prevencii, alebo ak chcete v aktívnom vyhľadávaní, identifikovaní nebezpečných situácií či konfliktov ešte predtým ako “to vypukne“, je nulová. V tajných službách to zvyknú označovať pojmom využívanie inteligencie. Našej polícii nestačí ak heilujete, nevšímavo hľadí na prejavy diskriminácie. A čo je najhoršie, verejná propagácia terorizmu a neskrývané prihlasovanie sa k teroristickej organizácií? Nula, zip, zero, nada... V sobotu, na Slovensku, na tehelnom poli v niekoľkotisícovom dave sedel niekto, kto prinajmenšom sympatizuje s teroristickou organizáciou. Či teraz verím, že naša polícia je pripravená ochrániť Slovensko pred hrozbou teroristických útokov? NIE. Ak sa nás kompetentní budú snažiť presvedčiť, že všetko je v poriadku a takto to má vyzerať? V žiadnom prípade. Na vlastné oči som videl udalosti 11. septembra v New Yorku. Následne som pár rokov mal možnosť sledovať, ako sa príslušné zložky stavajú k otázke bezpečnosti na verejných podujatiach, či každý deň na uliciach miest v spojených štátoch. Nie som teda žiadny bezpečnostný konzultant, ktorý sa tým nebodaj ešte ako profesionál živí. No to, že tí naši “profesionáli“ nimi ani zďaleka nie sú mi je jasné.
A tu mi napadol jeden nový o policajtoch (tých z tehelného poľa), ktorý určite nepoznáte. Pred tým ako pustia policajta na ulicu sa ho pýtajú: Ako sa rozpozná, že niekto je policajt? On odpovedá: To je jednoduché. Majú to napísané na autách a na šatách. Potom sa ho spýtajú ako rozpozná, že niekto je z televízie. Policajt odpovedá.: To je jednoduché. Majú to napísané na autách a na šatách. A ako sa rozpozná terorista? Znie ďalšia otázka. Policajt po chvíli mlčania vychŕli. To je jednoduché. Majú to napísané na autách a na šatách.
