Rezort školstva ponúkol v týchto dňoch na verejnú diskusiu návrh štátnej koncepcie v oblasti športu. Ukazuje sa, že to nebude jednoduchá výmena názorov, lebo povedzme si úprimne, aj šport je o peniazoch a tých nie je dostatok. Je tu aj nemenej dôležitý fakt, že prichádza ku generačnej výmene ako športovcov, ale tiež funkcionárov. Nedávno ju mali atléti a tam tiež sa ukázalo, že zastávať dôležitý post povedzme dve desaťročia je pre hnutie skôr mínusom, nehovoriac o rôznych prepojeniach, ktoré si funkcionári v športe medzi sebou vybudovali, bez rozdielu či je atlét, futbalista, hokejista, alebo funkcionár dedinského klubu.
Aj preto debata o národnej koncepcii v športe prinesie len množstvo "podnetných" myšlienok, ale nezbaví sa neduhov slovenského športu. Pridávam sa tiež k tým, ktorí už napísali, alebo povedali, že na Slovensku objavujeme objavené. Keďže som bol celé desaťročie na sklonku 20. storočia profesionálny tréner vo vrcholovom športe aj v prípave mládeže a samozrejme aj kontaktami vo svete, môžem s kľudom povedať, prípravu talentovanej mládeže nám závideli mnohé vyspelé krajiny vtedajšieho západného sveta. Sotva by si Nóri zaplatili trénera Juraja Benčíka kvôli tomu, aby im odhaľoval pozadie práce vojenského tajného agenta, čo stíhal v čase najväčšej slávy slovenskej chôdze. Dnes sú Nóri chodecká špička, ale možno aj preto, že už sa neorientujú na trénerov z bývalej východnej Európy, ale západu. Už im nemáme čo špičkové ponúknuť. V tých 80-tych rokoch minulého storočia sme tomu možno nehovorili národná koncepcia športu, ale v Prahe dali priestor istým odborníkom, ktorých výsledky práce nám závidel svet. Môže niekto namietať, že starostlivosť štátu bola na inej úrovni a šport bol tiež ideologickou zbraňou vtedajšieho režimu, nemal som však pocit, že bývalý šéftréner československej atletiky Miloš Dajbych bol nomenklatúrny káder vládnucej strany. Je pravda, že to obdobie bolo poznačané inými tajnými činnosťami, ale bol to v tom období ešte len objavovaný svet chémie a biológie.
Nedávne valné zhromaždenie slovenských atlétov zaznamenalo nielen zmenu na poste predsedu, kde sa odhodlal zmeniť pomery ešte nie tak dávno aktívny úspešný pretekár Peter Korčok, ale v diskusii bolo povedané, že slovenská atletiky nie je až tak chudobná kráľovná, ako je o tom presvedčené hnutie. Samozrejme čísla nepustia, ale na druhej strane, treba dodať, že viacerí slovenskí reprezentanti a nielen atléti, si napríklad časť záverečnej prípravy na vrcholy sezóny hradili zo svojich zdrojov a až po podujatí sa im peniaze vracali. Vedel by o tom hovoriť napríklad atletický tréner Matej Spišiak, ktorého dokonca po návrate z Londýna, kde prežíval svoj prvý veľký trénerský úspech (aj keď je to len účasť pretekárky na OH), čakala výpoveď z trénerského miesta na športovom gymnáziu v Nitre.
Preto znova pripomínam, neobjavujme to, čo sme už objavili pred desaťročiami. V opačnom prípade nech si zodpovední športoví funkcionári vycestujú na Horehronie a navštívia bývalého zástupcu riaditeľa športového gymnázia v Bratislave (po novembri 1989) Lukáša Jánošku. Možno to prinesie minimálne jeden pozitívny efekt, že v rámci školského športu by sa mohlo propagovať ručné kosenie trávy , v čom je bývalý nádejný telovýchovný pedagóg naslovovzatý odborník. A keď už spomínam Horehronie, hodnotný príklad pre slovenský šport ponúka aj obec Bacúch, kde "chodecký mág" s tajnou minulosťou Juraj Benčík so svojim synom Romanom a miestnymi nadšencami v budúcom roku chystajú medzinárodný míting a kde podľa propozícií získajú víťazi mužskej aj ženskej kategórie po 3-tisíc eur. Finančné prémie budú vyplácať až do 6. miesta v celkovej sume 15-tisíc eur. Na školenie o tom ako sa dá robiť šport na Slovensku by mohli ísť na Horehronie aj ministerskí úradníci z Bratislavy, možno pán starosta Ferko Kán im zabezpečí aj exkurziu v autobuse, v ktorom ešte v roku 2010 sa vozili na zápasy hráči jedného z najlepších európskych futbalových klubov - FC Barcelona. O rok na to, ho už využívali na svoje majstrovské zápasy aj futbalisti Bacúcha! A to ešte pred pár rokmi nemali v obci ani riadnu futbalovú plochu. A potom, že to na Slovensku nevieme robiť...
