Nechcem provokovať čitateľov supertémami, ale 15 rokov aktívnej služby profesionálneho reportéra, či už rozhlasového, alebo agentúrneho (postupne pre obe slovenské tlačové agentúry) mi priniesli množstvo regionálnych príspevkov a zodpovedne musím napísať, že môj počítač už má voľných len asi 5 GB z celkového objemu 144 GB na disku. Je to už tretí prenosný počítač v mojej doterajšej novinárskej kariére. Z tých stolových som sa už s archívnymi údajmi dávno rozlúčil, ale na druhej strane nebolo ani veľa času a možností sa k nim vracať. Možno niekedy na škodu nás všetkých. Pred pár rokmi som tak letmo robil malú revíziu pre potreby jedného môjho životopisu a napočítal som okolo 3-tisíc písaných článkov, 500 videoreportáži a vyše 5-tisíc rozhlasových príspevkov. Dnes už možno je to číslo väčšie o niekoľko stoviek reportáži, ale to nie je až tak podstatné. Väčšina z nich má totiž spravodajský charakter a tam autor musí len zachytávať fakty. Tu môže pridať aj nejakú tú "omáčku" ako tomu v našej profesii hovoríme.
Nechcem teda v ďalších riadkoch aj príspevkoch písať v štýle spravodajcu a toho zaužívaného, že text má obsahovať 5 "P". Na druhej strane nechcem nikoho vyprovokovať k nežiaducim reakciam a diskusiam, preto sa vo svojich textoch budem orientovať len na dokazateľné názory, aj keď niekedy budú mať možno nádych provokovania. Až odstupom času si niekedy uvedomíme, čo všetko nám strpčovalo život a aké malichernosti nás vedeli vytočiť do "zúrivosti". Nie som špecialista na investigatívnu žurnalistiku, ani po nej príliš netúžim, ale často sa stretávam s témami, nad ktorými niekedy až rozum zastáva a žiaľ, je ich viac ako dosť.
Možno sa mi podarí časť z nich dostať aj do tejto digitálnej podoby, aby si čitatelia tohto blogu mohli tiež položiť otázku a spoločne premýšlať, že čo je pravda...
http://www.facebook.com/v/455664747811867
Dnes sa vyberieme do bývalého kráľovského a musím povedať, že príjemného mestečka Skalica. Nedávno sa tu skončilo podujatie s názvom Loretánske dni 2012. Veriaci katolíci (označujem to takto, lebo tu žije aj početná skupina evanjelikov) naplnili miestny farský kostol do posledného miesta, keďže tu končil týždeň
bohoslužieb na pamiatku uctievanej Panny Márie Loretánskej. Okolo tisíc prítomných, možno aj viac, privitalo na slávnostnej sv. omši súčasného najvyššieho predstaviteľa (a v ostatnom období často spomínanej) Trnavskej arcidiecézy biskupa Jána Oroscha. Spomínam to preto, lebo na rozdiel od samosprávneho členenia mesto Skalica v katolíckom delení nepatrí pod správu Trnavy ako v prípade vyššieho územného celku, ale pod Bratislavskú arcidiecézu. Myslím, že to nebolo nič zvláštne, nakoľko Bratislavčania s arcibiskupom Stanislavom Zvolenským si pekný slnečný deň "užívali" vo viere na púti v Mariánke v Malých Karpatoch.
Atmosféra na skalickom historickom námestí bola priam idylická a do slnečnej pohody mi prispel aj pohľad na bronzovú sochu uhorského kráľa Ľudovíta 1., ktorého si v tomto bývalom a historicky prvom hlavnom meste Slovenska po roku 1918 zväčnili na znak úcty za udelenie kráľovských výsad. Ešte jeden pohľad mi však prispel k pohode. Nebol to ale pohľad na čiernu sošku Panny Márie Loretánskej v bielom rúchu, ku ktorej sa vraj Skaličania modlia už takmer 300 rokov a postarala sa o niekoľko zázrakov, ale zaujala ma nálepka na služobnom automobile najvyššieho predstaviteľa Trnavskej arcidiecézy biskupa Oroscha. V čase najväčšej diskusie okolo odvolania bývalého arcibiskupa Róberta Bezáka totiž oponenti jeho aktivít mu vyčítali účasť a vystúpenie na hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne. Našli sa aj takí, ktorí najväčší hudobný festival na Slovensku neváhali označiť ako nemorálny, šialenstvo, paškvil, novodobá Sodoma a nehodu v roku 2009 za trest Boží (http://aktuality-zosveta-cirkvi.meu.zoznam.sk).
Ako som sa na tej stránke tiež dozvedel, už na ďalšom ročníku festivalu sa tu uskutočnila ekumenická bohoslužba za účasti kňazov štyroch cirkví a o rok na to v roku 2011 prišiel na Pohodu bývalý trnavský arcibiskup Bezák. Odvtedy zostalo nalepené na aute známe logo festivalu, ktoré zabezpečovalo šoférovi vstup do areálu. Priznám sa, dlho som si myslel, že toto logo je symbolom jednej z akcií na podporu nenarodených detí, alebo podobného podujatia, keďže som mal možnosť videť graficky blízke, alebo možno to isté logo aj na plagáte jednej z množstva akcií na podporu nenarodených detí. Predsa len som už skôr staršia generácia a festival som začal poriadne registrovať, keď som krátko po tej spomínanej tragickej nehode v roku 2009 telefonoval so synom a zistil, že sa nachádzal v Trenčíne na letisku. Keby bol v čase pádu stanu možno o 20-30 metrov bližšie k nemu, skončil by s kovovou tyčou na hlave. Ale to je iná kapitola.
V prípade samotného loga to však nie je pre mňa a predpokladám ani organizátorov Pohody až tak podstatné, lebo podstatné je, že obrázok s dvoma bábätkami, ktorý je podľa tvorcu kresby oficiálnym symbolom trenčianskeho festivalu, ale aj osobitým vyjadrením pohody ako takej. Tak nech tú pohodu pociťuje na cestách po arcibiskupovi na dôchodku R. Bezákovi, v tomto čase vo funkcii pomocného duchovného na fare v Radvani aj ten, čo zdedil vozidlo po ňom.
Verím, že tam to logo vydrží dlho nalepené a možno bude držať nad ním ochranu aj skalická Panna Mária Loretánska. Pán biskup, ak nemusíte, neodlepujte to! Verím, že vám trest Boží za to nehrozí, ak tak iný, ale v tomto prípade skôr priazeň mladých. V súčasnom svetskom živote je to príjemný trest, no netrúfam si odhadnúť, ako je to v tom cirkevnom....
