SLOVENSKO
Slovensko sa nachádza priamo v srdci Európy, takže je často právom nazývané ako „ krvná zrazenina “ alebo „ kardiostimulátor Európy “. Je strašne krpaté a napriek tomu v ňom býva okolo 5 miliónov ľudí. To svedčí o tom, že sú to všetko dobrí ľudia, lebo len dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Slováci sú systematicky roztrúsení po celej krajine, aby bolo Slovensko dobre vyvážené a neprekotilo sa pri náhodnom zemetrasení. Úplne dolu v juhozápadnom rožku, kde už Slovensko končí a iní začínajú, sa nachádza hlavné mesto Bratislava, niektorými aj fešanda na Dunaji zvaná. Cez týždeň v nej žije ľudí že až, cez víkend o niečo menej. Bratislava má všetko, čo má moderná svetová metropola mať. Novinový stánok, predajňu potravín, čistiareň peria, pieskovisko, viacúrovňové komunikácie a podúrovňové reštaurácie. Ale keďže nemá metro, tak je to stále len svetová bezmetropola. Najvyššie pohorie, Vysoké Tatry, si Slováci dômyselne nainštalovali do stredu krajiny a úplne hore, aby každý videl, kde je sever. Chodia sa tam kultúrne a športovo vyžiť turisti z celého sveta, Češi a Poliaci tam chodia zvyčajne len dožiť. Na Slovensku bolo niekedy veľa polí, lúk, lánov a hájov a postupne to všetko šlo do toho hája, lebo orná pôda ustupuje hypermarketom a veľkoskladom, ktoré netreba polievať, ani hnojiť. V lesoch, plnej zveriny, môžete najčastejšie naraziť na tieto živočšíšne druhy : hubár obyčajný, róm všežravý, kliešt encefalitídny, lykožrút pažravý, mucha otravná, ovad ešte otravnejší, komár krvilačný a sršeň turbodiesel. Donedávna tu bol rozšírený chov prasiat a dobytka, ale takmer všetko sa popredalo do zahraničia a čo ostalo, to sa dalo na politiku. Slovensko dalo svetu aj zopár veľkých osobností, tak si ich pekne pripomenieme:
Ján Ošík – bol slovenským národným hrdinom, lebo nikdy nepracoval, len zbíjal. Bohatým bral a chudobným dával, takže mal riadny frmol. Lebo hneď, ako poddaných v dedine obdaril nakradnutými pokladmi, tak ich vzápätí okradol, lebo už boli bohatí. Pokladmi hneď utekal obdarovať momentálne chudobného vicišpána a takto lietal ako idiot stále dookola. Keďže popritom sústavne podpaľoval obydlia prepadnutých, bol nad stredným Slovenskom počas jeho šarapatenia neustála polárna žiara a zapísal sa do dejín ako vynálezca prvého zatepľovania ľudských obydlí...aj keď teda veľmi svojrázneho a veľmi krátkodobého. Svojim povestným posledným prianím pred smrťou „ Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte ! “ vynašiel na Slovensku kanibalizmus.
Janko Hraško – prvá strukovina na svete, ktorej sa podarilo získať štátne občianstvo. Paradoxne práve kvôli tomu, že so svojimi roztrúsenými príbuznými na podlahe ukončil vyčíňanie Jána Ošíka.
Ľudo Štúr – bol prvým Slovákom, ktorého v šenku napadlo vtesnať medzi zhluk vulgárnych a oplzlých nadávok aj nejaké spisovné slová.
Mojsejovci – bývalý najbohatší mediálny pár v showbiznise. Popredné svetové televízne stanice im platili horibilné sumy len za to, aby ich ani len nenapadlo mať vlastnú tĺk show v ich televízii.
Samo Chalúpka – neúspešný spisovateľ sa preslávil svojou agresívnou militantnou básňou „Mor ho“, ktorá mu zaručila nesmrteľnoť ako vynálezcovi moridla.
Knieža Pribina - prvé historicky známe knieža priamych predkov dnešných Slovákov. Dlhé roky robil primátora v Nitre, potom ho vyhnali za nejaké neobjasnené tendre do Maďarska. Keďže sa dodnes z neho ťaží suchá saláma, je zrejmé, že niektorým ľuďom leží stále v žalúdku a majú ho plné zuby.
Štefan Banič – na Slovensku sa tento vynálezca vôbec neuplatnil, vyhodili ho z každej roboty, preto preplával do Ameriky, tam sa dočkal toho istého a tak od jedu vynašiel to, čo mu všade dávali – padák.
