Aj vtedy sa hovorievalo: Neponáhľaj sa ! Postoj a zamyslí sa ! ...veď nič ti neutečie, ale napriek tomu každý sa niekam ponáhľal a už vtedy dobu označovali:Uponáhľana. Aj napriek tomu, že som bol ešte výrastok, tiež som to tak chápal. Na nič nie je čas, všetko sa robilo kvapom, ale vtedy sme aj hospodárili, mimo stáleho zamestnania rodičov bola doma pri chove dobytka druhá smena. Život nebol peřičko a žiť sa muselo. Ale ako bolo, tak bolo, keď bol týždeň, dva do slávenia Kataríny, na dedine nastal čas zabíjačiek, toť prvý moment blízkosti najkrajších sviatkov roka , kedy sa chystalo čerstvé mäsko, klobásky, údená šoudra, slaninka, aj na tieto veľké sviatky. Od tohto momentu sme častejšie počuli aj od dospelých magické slovíčko Vianoce,ale my decká sme ho skloňovali už od prvých väčších mrazov a vločiek snehu.Po Mikulášovi obyčajne zima zaľahla na celú prírodu a čo nás najmä tešilo bola zamrznutá rieka, zasnežené kopce, ako znak oprášiť kanady,na hokejku natiahnuť novú izolačnú pásku, vytiahnuť lyže,palice a vosk. Samozrejme, že škola bola bokom a po príchode domov aktovka do kúta a do tmy sa valil hokej. Dokonca s priblížujúcimi sa Vianocami aj naše prehrešky boli akosi pardonované, ľudia boli k sebe oveľa milší, ohľaduplnejší a na dospelých bolo jasne vidieť, že na sviatky sa vedia rovnako tešiť, ako my deti.Rodičia sa tešili na našu radosť a naše prekvapené očičká, keď sa otvorila tá tajomná izba, kde bol stromček a pod ním....A ten očakávaný deň bol tu . Dom už dva dni rozvoniaval sladkými pochúťkami,vianočkou a 24. už aj akýmsi napätím jednak z neustáleho naháňania sa, ale aj večerným očakávaním, kedy to najmä z mamičky všetko opadlo, uvoľnila sa a boli sme všetci v pohode. A nastala hodina, kedy sa tajomné dvere vianočnej izby otvorili... a tá nielen krása ozdobeného stromčeka, ale najmä nezabudnuteľné a zmiešané vône živice z jedličky, vanilky a škorice z upečených dobrôt, troška dymu z dreva z horúcich murovaných kachiel, ktoré nám pošteklili čuchové bunky.. a prianie šťastných Vianoc a celého nadchádzajúceho roka, modlitba, a po celodennom pôste boli prvým štedrovečerným jedlom posypne, potom ryba, keď niekomu ostalo miesto, tak aj kapustnica... a vybaľovali sa darčeky.Po večery sa chodilo najbližším zakoledovať : " A na totu Viliju, hojnijše, spokojnijše, zdravše, veselše..... " a pod oknami sa spievali vianočné pesničky : " Keď jasna hvjizda z neba zasvjitila, tohdy Panenka Mária syna porodila. Keď ho porodila, šumni mu spivala, ľuľaj, ľuľaj muj synáčku bo ja by barz spala. Počekajte mamičko len jednu hodynu, pujdu ja tam do rája prinesu vám perinu . Ach synku mj zlaty...... "A potom už na polnočnú a celá dedina vysvietená, všade plno vône dymu z komínov a taký mráz až sa vám nosné dierky lepia. Kostol prekrásne vyzdobený a plný do prasknutia tak, že mnohí, najmä chlapi prešľapujú iba vonku a naťahujú zmrznuté ušiská . Po rozozvučaní zvonov všade petardy a delobuchy, aby celý svet vedel, že náš Kristus Pán, náš Ježiško sa narodil... upravte mu chodníky, privinte si ho k srdcu, Spasiteľ a Vykupiteľ sveta je tu.Milí priatelia , čitatelia, všetci ľudia dobrej vôle, redaktorí a vedenie SME blog. želám z celého srdca prekrásne prežitie Vianoc, čarokrásne zážitky slávenia nech sa vám natrvalo vryjú do pamäte, hory zdravia,kopce lásky a životnej pohody, a pod stromčekom iba prekvapenia darované zo srdiečka plnej milosti. S pozdravom váš Jozef. http://www.youtube.com/watch?v=0Q0iEEUYIhw
