14.marca bolo 70 výročie prvej Slovenskej štátnosti, a či chceme alebo nechceme, aj tento dátum je navždy zapísaný v našej novodobej histórii, i keď nie zlatým písmom, ale je, pretože to navždy patrí do našich Slovenských dejín.Mnohí budú namietať:Čo vlastne tým chceš povedať ? V podstate iba to,že i vtedy, v tých časoch žili na tomto našom území tiež Slováci, ktorých nepriaznivá doba vohnala do spárov nacistického Nemecka,čo znamenalo pre vtedajších predstaviteľov štátu plniť prijaté zmluvné záväzky,aj keď nechceli pripustiť,že sme akýmsi satelitom, ale v podstate to bolo tak. Slovenský snem 14.marca konal tak, ako konal.Vyhlásil samostatnosť,ako menšie zlo možnej okupácie nášho územia Maďarskom. Nie nebudem ďalej rozoberať historické udalosti,kto chce má možnosť zohnať si patričnú literatúru aj od viacerých autorov a aj s rôznymi pohľadmi na toto obdobie.Druhým výročím o ktorom v krátkosti uvediem je 70 rokov od zvolenia Dr.Jozefa Tisa naším prvým Slovenským prezidentom. Mať snahu písať o našom prvom prezidentovi v minulosti, a je tomu iba niekoľko rokov, nebolo možné, hlavne na fórach, ale aj blogoch a aj napriek tomu, že to bol pohľad nie pro Tisovsky, pro ľudácky , ale skôr neutrálny, a aj z pohľadu ľudí, ktorí tu dobu zažili na vlastnej koži. http://www.youtube.com/watch?v=b7B9hJa_ABA&feature=relatedDr.Jozef Tiso navždy ostane našim prvým prezidentom a nik to nemôže zmeniť, i keď pre mnohých stále kontraverzný, fašista ľudák,vrah židov,nenávidený človek v sutane katolíckeho kňaza, zradca ČSR a povstalcov... áno, každý má nárok na svoj názor a o mnohom sa dá diskutovať, i keď pravdou navždy ostane,že Tiso tam kde mal konať, nekonal, tam kde mal hovoriť mlčal, tam kde mlčal mal hovoriť a hlavne v žiadnom prípade nemal dovoliť tak expanzívnej realizácie ohľadom židovskej otázky Vojtecha Tuku a Alexandra Macha , mal na to a bol politicky tak silný, aby sa postavil proti deportáciam slovenských obyvateľov. No on to neurobil a v tom je jeho odsúdeniahodná vina, i keď udelený trest smrti Národným súdom bol neadekvátny a hlavne nahrávajúci vtedajšiemu prezidentovi ČSR, no nie nadlho, keď Tisové predpovede o bolševíckom nebezpečenstve sa naplnili do bodky a nad Československom 40 rokov zavial červený flag totality.Ale určite tým naj... výročím v roku 2009 je 20 rokov od novembrových udalosti v roku 1989 a následnom páde totalitného komunistického a prosovietského režimu, o ktorom sme mysleli, že je tu na veky. I keď nie všetko bolo tak, ako sa neskôr písalo,že socializmus plodil iba zlo a zlom aj vládol. S tým sa určite nedá súhlasiť, ale že tu nebola porovnateľná sloboda všetkými smermi, ako bola v kapitalistickom tábore a najmä vo vyspelých a tradičných demokraciách , to bola holá skutočnosť, o ktorej sme my vtedy nemali ani páru, snáď iba z rozprávania rodičov a starých rodičov a najmä z vysielania vtedy zakázaných zahraničných rozhlasových staníc.Historické udalosti sa píšu každý deň,ale naša generácia možno tak ako generácia našich rodičov zaznamenali možno oveľa viac, ako generácie pred tým. Veď si len zoberte udalosti konca rokov 30 minulého storočia, od Mníchovského diktátu, cez vyhlásenie autonómie Slovenska, prvá Viedenská arbitráž a okupácia južných území Slovenska,Slovenský štát a prvý prezident,druhá svetová vojna,povstanie,koniec vojny a poprava prezidenta, februárový prevrat 1948 a uchopenie moci komunistami, a potom už prichádza aj moja generácia, v 1960 vyhlásenie ČSSR,1968 náznaky slobody a okupácia ruskými vojskami,vyhlásenie federácie,normalizácia, pád komunistického režimu, vznik druhej SR , vstup do NATO a EÚ...Všetko toto čo som uviedol patrí do našich novodobých dejín, i keď na mnohé by sme najradšej zabudli.Ale dá sa to ?
