... histórie. Komunistická strana Československa v čase jej vzniku, rok 1921 a počas trvania 1. ČSR bola druhou najväčšou komunistickou stranou na svete. V roku 1925 je vyhlásená základná stranícka línia podľa vzoru Sovietskeho zväzu a to je " bolševizácia " naplnená ideami Marxizmu - Leninizmu. Jedným z hlavných protagonistov bol aj Klement Gottwald, ktorý po roku 1929 a piatom zjazde sa dostáva na čelo Komunistickej strany. Počas 2.svetovej vojny boli komunisti v ilegalite a vedenie strany spolu s Gottwaldom odchádzajú do Moskvy. Československí komunisti sa počas vojny stávajú významnou časťou zahraničného odboja riadeného z Moskvy, pričom celkovo vo vojne padlo 30 000 členov KSČ. Jaltská konferencia vo februári 1945, kde veľmoci dohadovali sféru vplyvu po víťaznom konci 2. svetovej vojny je stredná a juhovýchodná Európa ponechaná pod vplyv Sovietskeho zväzu, čo má za následok v ďalšom období v tejto časti Európy vytvorenie komunistického bloku.
Významným míľnikom pre komunistov v ČSR sú parlamentné voľby v 1946, vtedy však nikto nevedel, že na dlhé roky sú to posledné demokratické voľby, kde komunisti celkovo získali 38% hlasov, v Čechách a na Morave voľby vyhrali, na Slovensku zvíťazila Demokratická strana so 61%, čím sa u nás potvrdil nekomunistický vplyv na slovenského voliča. Celkovo komunisti v ČSR vyhrali voľby a zostavovali tzv vládu Národného frontu, kde premiérsku stoličku obsadzuje predseda KSČ Klement Gottwald spolu s deviatimi ministrami a to na najdôležitejších postoch, ako je dajme tomu ministerstvo vnútra pod vedením Václava Noska, čim v ďalšom období dáva vysoký predpoklad na celkove prevzatie moci v republike, v Česku znamenalo, že na väčšine Okresných národných výboroch vo funkcii predsedu sú postavení komunisti / zo 160 obsadzujú 120 /. Komunisti spolu so sociálnymi demokratmi získavajú nadpolovičnú väčšinu v parlamente.
Na pomedzí rokov 1947 - 1948 sovietski predstavitelia kritizujú Ústredný výbor komunistov za zmierlivosť a nerozhodnosť. Sovietska strana tvrdo tlačila na Klementa Gottwalda na rýchlejší postup prevzatia moci komunistami v Československu. Začiatkom roku 1948 mali komunisti moc vo všetkých štátoch východného bloku okrem ČSR. A preto tá nervozita na strane Stalina. Komunisti k cieľu prevzatia moci kráčali najdlhšie, ale nakoniec sa to uskutočnilo v priebehu pár dní a bez prítomnosti Červenej armády, čo o Poľsku a Maďarsku nemožno povedať. A čo je nemenej dôležité komunisti nenarazili ani na odpor západu, čo len potvrdzovalo rozdelenie sfér vplyvu dohodnuté na Jalte a Teheráne.
Prípravou na prevzatie moci sa začali komunisti zaoberať až v januári 1948. Komunistický minister vnútra Nosek urobil všetko preto, aby bez krvavej cesty sa dostali k celkovej moci. Už v 1946 sa vo všetkých fabrikách vytvárali s požehnaním ministerstva vnútra tzv. ozbrojené stráže na ochranu podnikov, ktoré nakoniec smerovali k ozbrojenej záštite KSČ Ľudové milície, ktoré počas prevratu zohrali nemalú úlohu. Prevzatie moci komunistami malo niekoľko scenárov, jedným z nich bolo rozložiť vplyv nekomunistických strán, sústreďovať sa na členov s ľavicovým myslením a tak dať predpoklad vnútorných zmien a s ich podporou prevziať moc v štáte. Konečný prevrat v podstate trval od 17. do 25. februára. 20.februára dvanásť nekomunistických ministrov podalo demisiu, neskoršie sa pridali aj dvaja ministri za Sociálnu demokraciu s tým, že prezident rozpustí vládu a budú vyhlásené nové parlamentné voľby. Nestalo sa. Gottwald tento stav vo vláde označuje ministrov v demisii, že sa sami vyradili z politického života. Komunisti začali organizovať manifestácie ako nátlakový prostriedok, 21.februára na Staromestskom námestí viac ako 100 000 ľudí, kde Gottwald vyzýva ľudí na vytváranie akčných výborov pri očiste verejného, politického života od reakcie. 24.II.1948 je vyhlásený generálny štrajk, ktorý mal prinútiť prezidenta konať v prospech komunistov. Beneš sklamal a podvolil sa komunistom, prijal demisiu ministrov a namiesto volieb potvrdil ministerskú kandidátku KSČ. Takto vznikla nová prevažne komunistická vláda v ČSR. 9. mája je prijatá nová ústava v ktorej sa uvádza Československo ako ľudovodemokratická republika, deklarovala víťazstvo robotníckej triedy, zabezpečovala základy vzniku socializmu vo všetkých oblastiach života štátu. Akčné výbory v mene komunistických ideálov postupne likvidovali všetko buržoázne, oponentov na všetkých miestach spoločenského, hospodárskeho, politického života a dosadzovali svojich verných, aj keď nemali na to vzdelanie, prax.
Postup voči odporcom režimu definovali zákony na ochranu ľudovodemokratickej republiky a zriadenie táborov nútených práce pre triednych nepriateľov. Toto bol koniec demokracie v Československej republike a nástup totalitného systému, ktorý postupne stíhal, väznil, uvalil nútené práce na viac ako 200 000 obyvateľov republiky a na dlhých viac ako 40 rokov sme stratili slobodu.
