jednokorunový , ale aj to boli peniaze, veď čapovaná desiatka Šariš stála korunu sedemdesiat.
V krčme vládla krčmárka, pani Zuzka, vysoká ženská viac ako meter deväťdesiat, ramenatá postava, chlpaté nohy s jemným fúzikom pod nosom, bola matkou štyroch detí a vekom okolo štyridsať. V krčme si pani Zuzka vedela urobiť poriadok s každým a keď poviem každým, tak myslím s každým výtržníkom. Nebolo dňa, aby v krčme nevvystrájal Ferko... chlapík 1,7 metra vysoký a aj s topánkami okolo šesťdesiatich kilogramov ... aj dnes bol už poriadne podgurážený, potácal sa a od krčmárky pýtal borovičku. Tá mu hovorí: " Fero ty už pijaný a máš dosc..." milý Ferko hodil po Zuzke pivový pohár: " Ta ja pijaný ? Ja ci dam ty kur.. , rozbijem ci pysk. " Zuza obehla pult, vyfliaskala milého Ferka, jednorukou´ho chytila za golier, druhou za remeň na gatiach a doslovne vyniesla pred krčmu a hodila na zem, ten len chytal dych, chrčal a priškrtený mal snahu nadávať. A takto Fero vystrájal v krčme každý druhý deň a Zuzka ho vždy dala do pozoru a my sme mali o komédiu postarané.
V krčme bol jednoducho nejaký rad a to platilo pre každého: V prvom rade žiadne bitky, v druhom žiadne hádky, v treťom žiaden krik a zbytočný hurhajk, v štvrtom žiadne pľuvanie na zem, kto si chcel objednať pivo, poldeci musel si to vyzdvihnúť pri pulte... okrem nás čo sme hrali mariáš, to vždy Zuzka, keď zistila, že sme dopili, doniesla novú rundu a prázdne poháre zobrala. Okrem alko, nealko mala Zuzka aj kuchyňu a kuchárku, ktorá obyčajne varila tri jedlá a varila hlavne veľmi chutne: Poľovnícky guláš s chlebom, maďarský s knedľou a držkový taktiež s domácim chlebom z dedinskej pekárne, ktorej bolo vlastníkom družstvo, na požiadanie sa varili aj teľacie spišské párky, čo sme si obyčajne dávali pri mariáši aj my a k tomu domácu kyslú uhorku. Uhorky boli dopestované na družstve o výmere sedem hektárov.
Stosedem zelených ... zahlásil predseda. " Predseda nehnevaj sa, ale tú sedmu ti musím zaflekovať ... " s úsmevom na tvári som reagoval ... " Toto sa musí hrať... " karty padali na stôl a zelená sedma bola moja. Predseda nezahral si ani stovku, ale ty mi to vrátiš aj s úrokom. A aj tak bolo, oflekoval mi žalude a ja som platil po štyri koruny.
Toto neboli iba karty... bavili sme sa o všetkom najmä o robote, teda o družstve, čo vylepšiť, čo kúpiť a predať a najmä kde predať, neboli iba Poľnonákupy, ale priamo bez prostredníka mlynom, pivovarom tak, ako dajme tomu cukrovú repu cukrovarom, repku Palme a toto by už boli iné peniaze. Poľnonákupom dodávať kŕmne obilie, zrnovú kukuricu a odoberať kŕmne zmesi a nie potravinársku pšenicu, ktorú sme vedeli dorobiť skoro na celej výmere. Vlastnili sme veľké silá, sklady kde sa dalo obilie z 50% výmery uskladniť po celý rok. Poľnohospodárske družstvá patrili v tých časoch ako jedne z mála medzi súkromné podniky, kde jednotliví členovia mali vnesený určitý podiel majetku z ktorého aj profitoval, ale aj tu postupne zasahovali bolševíci . Pri mojom vstupe do družstva som sa zaviazal zmluvou, že odpracujem desať rokov a môj vklad bolo moje vzdelanie, čím som sa stal riadnym členom so všetkými povinnosťami, ale aj výhodami. Členovia družstva boli členmi, pracovali manuálne, riadiacich postoch, v kancelárií ako účtovníčky a fakticky boli akože súkromníkmi, naša mzda bola bez odvodov, bez daní, bola vyplácaná v čistom.
Gazda Štefan bol vysmiaty, darilo sa mu, totiž urobil dvakrát po sebe Durcha a môj šéf ho oflekoval, takže sme každý platili po dvanásť korún. Gazda v dobrej nálade štuchne do predsedu: " Sluchaj pán predseda... dám ci hádanku. Znáš co znamená skratka KSČ ? " -- Však to malé decko vie, že Komunistická strana Československa. " Hmmm ... pán predseda, ta si neuhadnul, KSČ znamená: Kotná samica černá. A predseda aj my sme sa rehnili z plného hrdla až k nám prišla krčmárka, že čo sa deje. " A predseda sluchaj ešči... znáš co znamená skratka KSS ? " Štefan určite to bude nejaká hovadina. " Ta ne tak, nehutoriš dobre, však to je sranda, nelen robic a robic... KSS znamená Kotná samica strakatá. " Tentokrát sa hlasitým smiechom pridala aj krčmárka.
