... po skončení vojny v 1947 v Československej armáde, slúžil vo Frenštáte pod Radhoštem, prešiel výcvikom mínovanie, odmínovanie, jednoducho saper, taktiež strážili cesty a železnice. Po necelom roku ťažko ochorel bol poslaný do civilu, ale komunista si naň spomenul v 1950 a musel narukovať a doslúžiť zbytok, ale ako nespoľahlivý, slúžil v US army, v Pomocnému technickom prápore, stavali cesty na Šumave. Kuriozitou je, že v 1956 pri maďarských udalostiach si bolševik spomenul, nejaký Varga žijúci tam a tam má výcvik mínovanie a nočnou hodinou prišla k nám vojenská hliadka na gáziku, vraj ide sa zamínovať hranica s Maďarskom.
Áno, toto bol nálet a na naše postavenie. Chlapci sa rozpŕchli a zaľahli ďaleko od stĺpov. Osem guľometov trhalo zem. Z lesa telefónnych stĺpov lietali triesky. Mal som snahu sa čo najskôr dostať zo stĺpa na zem, ale skrížili sa mi mačky, sekundy ubiehali a ja už vidiac moje rozstrieľané telo sa v duchu modlil: " Matka Božia, neopúšťaj ma, ochraňuj ma, pomôž mi, stoj pri mne... " ... a stalo sa, mačky povolili a ja som sa strepal zo stĺpa na zem, to už okolo mňa lietali guľky až tak, že ma ovial závan vetra a triesky, kusy dreva mi padali na prilbu. Toto bol americký Thunderbolt, najefektívnejšie stíhacie lietadlo na pozemné ciele. Počul som o ňom už doma, keď sme v elektrárni s majstrom počúvali správy rádio Londýn.
Amík rozstrieľal väčšinu stĺpov a v druhom kole sa zameral na nás. Major na koni mal snahu sa dostať preč, ale urobil chybu, mal zaľahnúť a koňa pustiť nech si ide, ale on cválal o dušu, bol však ľahkým cieľom. Dostal plný zásah on aj jeho kôň a robili koprcky. My sme mali šťastie od Boha, nikomu sa neskrivil ani vlas na hlave. Zo zem od zásahu projektilov veľkorážneho guľometu sa parilo, suchá tráva a jeden stĺp horel, musel tam mať zápalnú muníciu. Ešte sme dosť dlhý čas ležali zaľahnutý, no stíhač odletel.
Pozerali sme sa jeden na druhého, či sme v poriadku a potom sa rozbehli na miesto, kde ležal major, ja som zabehol do lesa z auta vziať batoh s liekmi. Vtedy sme ešte nevedeli, či dôstojník žije.
