... a v 1947 v Československej armáde, kde po roku zo zdravotných dôvodov bol poslaný do civilu. V 1950 narukoval opäť, doslúžiť jeden rok, ale už v Ľudovej armáde, ako politicky nespoľahlivý, bojoval v Americkej armáde do Pomocného technického práporu, stavali cesty na Šumave a pracoval vo svojom fachu elektrikára.
Mŕtvych bolo asi päťdesiat, zranených raz toľko. Psie známky sme odovzdali dôstojníkovi z letiska. A to mŕtvi iba zatiaľ, keď dohoria budovy na druhý deň budeme pokračovať. Zvečerilo sa. Pootvárali sme konzervy a pojedali so suchármi, v hatižáku som mal aj cibuľu. Chutilo, moril ma hlad. Prešli sme do nemocnice, každý si našiel nejaký kút. Aj napriek stonu zranených som zaspal okamžite.
Deň dva. Na letisku: Budovy ešte stále horeli a tak veliteľ rozhodol všetci budeme kopať tri spoločné hroby. Nebolo toľko lopát a krompáčov, tak sme sa v kopaní striedali, trvalo to asi štyri hodiny. Mŕtvych sme naložili na naše nákladné autá a vozili na okraj letiska. Bola to skľučujúca robota. Celý som bol zababraný od krvi. Kontrolovali sme každého mŕtveho, či ma odobranú známku.
Ďalšou našou úlohou bolo prehľadať zhorené budovy. Niektoré ešte tleli a sálavé teplo nám nedovoľovalo ich prehľadať, ale to sme už nechali na preživších domácich. Bola to hnusná robota. Spálené telá sme nakladali do celty a vynášali na plochu, každému vojakovi sme odobrali identifikačnú známku. Toto spolu aj s domácimi trvalo ďalšie štyri hodiny. Všetkých padlých sme pochovali ešte v ten deň. Postupne sme sa všetci v nemocnici poumývali, našťastie vodojem prežil, takže voda bola, doplnili sme si čutory a v podvečer sme dorazili na našu farmu.
Večera bola opäť suchá, ale nám to nevadilo, hlavne sme si chceli oddýchnuť, ponaťahovať sa a dobre vyspať. Tieto dva dni boli pre mňa doposiaľ najväčšou životnou záťažou. Mnohí chlapci počas prác na letisku plakali, viacerí vracali, snažili sa odvrátiť svoj zrak od skaličených tiel, no nič nepomohlo, robota sa musela urobiť. Pred spaním som vytiahol modlitebnú knižku a modlil sa nielen za rodinu, spoludruhov, ale aj za všetkých mŕtvych na letisku.
