... vojny v troch armádach: Maďarskej kráľovskej armáde, v Nemeckej v jednotkách Waffen SS, Americkej a od 1947 v Československej armáde, kde odslúžil asi jeden rok a pre chorobu bol prepustený do civilu. Od roku 1950 musel narukovať a odslúžiť zbytok, ale už v Ľudovej armáde, keď pre nespoľahlivosť, slúžil v Americkej armáde bol zaradený do Pomocného technického práporu. Počas celého roku stavali cesty na Šumave. V 1956 roku počas revolúcie v Maďarsku si na otca spomenul komunista, mal výcvik mínovanie odmínovanie ešte počas roku 1947, a musel na niekoľko týždňov nastúpiť na Slovensko - Maďarskú hranicu.
Popri ceste stálo zo zvedavosti zopár chlapov, tak nám nedalo opýtať sa : " Kedy tu boli Američania ? " ... odpoveď bola okamžitá: " Amerikaner waren gestern hier... " ... takže tadiaľto prechádzali. Nedalo sa opýtať, či nemajú nejakú aktuálnu mapu. Po chvíli nám chlapík donesol mapu, ukázal nám kde sa nachádzame a tak sme zistili našu polohu. Boli sme zopár kilometrov od Talianska, t.z. musíme sa pohnúť na severovýchod a teda asi v šľapajách Američanov. Domácemu sa neľúbilo, ale mapu sme si ponechali. Poprosili sme aj o nejaké jedlo a tak nám doniesli chlieb, maslo, bravčovú masť, cibuľu a zopár kúskov slaniny.
A tak sme sa otočili o stoosemdesiat stupňov a kráčali do kopca. Toto trvalo ďalšie tri dni, spali sme vonku pri ohni, bolo nám jedno na koho už natrafíme, či to bude Nemec alebo Amík. Mali sme toho blúdenia plné zuby, nie a nie vymotať sa z Álp. Jedlo sa nám míňalo a opäť sa hladovalo. Na mape bola osada vzdialená od nás asi osemnásť kilometrov. Osada bola vyľudnená, vylomili sme zopár domov a našli nejaké jedlo, najmä slaninu a bravčovú masť. Maštale boli prázdne. Zopár suchárov čo sa u nás našli načas toto jedlo zahnalo hlad. Ďalšia osada podľa mapy ukazovala na sedem kilometrov. Išlo sa tam.
Gazdovia nám ponúkli maslo, mlieko, syr, masť, údené mäso a chlieb. Priamo tam sme sa aj najedli, to čo mali sedliaci uvarené, väčšinou to boli zemiaky, ale nám to pomohlo. Nabalil som si plný ruksak a podobne aj moji kamaráti. Toto pri skromnosti by mohlo vydržať aj desať dní a to je zhruba tristo tristopäťdesiat kilometrov smerom na Slovensko.
