... krížov je nútený odísť mimo domova na výkopové práce, budovali protitankové okopy neďaleko Turni nad Bodvou. A potom to išlo zaradom, po dvoch týždňoch sa išlo do Košíc, tam pracoval už ako vojak Maďarskej kráľovskej armády pre Nemeckú armádu, ktorá v tom čase bojovala iba niekoľko kilometrov od Košíc pri Dargove. Urputné boje nepriamo zasiahli aj levente, keď ošetrovali zranených, prenášali ich do sanitárneho vlaku a pochovávali mŕtvych. Otec vždy hovoril, najradšej som plnil nábojky s pušným prachom pre húfnice, tu sme nevideli to utrpenie. A ani nie po ďalších dvoch týždňoch je transportom odsunutý do Nemecka s tým, že je zaradený do výcviku Waffen SS technická jednotka.
Zámer bol dobrý, vrátiť sa domov, ale naša aj moja naivita bola obrovská, veď všade sa bojovalo, ako som sa doma dozvedel pre našich vojna skončila v januári 1945, ale celé Slovensko bolo oslobodené v apríli 1945 a Česko až v máji. A my sme mali dátum v Alpách 27.3.1945 a to akože blúdime už desať dní a desať dní, čo sa na nás vykašľal veliteľ jednotky a pravdepodobne zdrhol do Švajčiarska. Mali sme plné ruksaky jedla a to bolo dobre, ako aj že sme získali mapu. Neviem koľko kilometrov sa musíme vrátiť, ale na križovatke musíme odbočiť na Salzburg, to sme ale nevedeli, že toto mesto je stále v nemeckých rukách.
Cesta bola fajn, bruchá boli plné zemiakov a oškvarok, mnohí si dali aj cmar. Ja som neriskoval, stačila aj voda. Už sme boli opäť v horách, keď sme začuli streľbu z rýchlopalného kanóna, ani nie po sto metroch sa v zákrute objavil jeep s troma vojakmi, ten jeden rýchlo sa postavil za ťažký guľomet, auto ihneď postálo a dvaja na nás mierili karabínami M1. Bola to akože patová situácia, ale my sme sa vynašli: Všetci sme zdvihli ruky nad hlavu a samopale, granáty zahodili na zem. Neviem kto bol viacej prekvapený, či my alebo Američania. Fakticky sa trom Amíkom vzdala plne vyzbrojená regulárna jednotka Waffen SS o sile tridsať mužov.
