... postupne slúžil v Nemeckej armáde, Americkej, Československej a po roku 1948 v Československej ľudovej, ako nespoľahlivý v Pomocnom technickom prápore. Prešiel predvojenským výcvikom od roku 1940 do novembra 1944 a ako osemnásťročný mal nastúpiť do Maďarskej kráľovskej armády, ale pravdou bolo, že po prevrate prevzali moc nyilasovci a tí spolu s hitlerovským Nemeckom mali eminentný záujem doplniť stavy vo Waffen SS 25. divízia granátnikov Hunyadi a 26.divíziu Hungaria, ktoré pozostávali predovšetkým z príslušníkov, sympatizantov Šípových krížov, civilistov a násilne zverbovaných chlapcov a mali pôsobiť pri obrane Nemecka pred postupujúcou Červenou armádou.
Vojaci Wermachtu včítane poddôstojníkov, dôstojníkov boli k nám veľmi milí, fakticky sme im zabezpečovali všetko to na čo nestačili: Plnili nábojky pušným prachom do húfnic, pomáhali felčiarom so zranenými, ktorých sme prenášali do zdravotníckych vlakov, vykladali a nakladali muníciu a všetko ostatné čo bolo potrebne pre vojsko, pomáhali v poľných kuchyniach, kopali hroby a pochovávali mŕtvych nemeckých vojakov. V tom čase bol front od Košíc iba tridsať kilometrov a podľa toho ako Nemci vozili zranených, mŕtvych muselo to byť strašné. Každú chvíľu odchádzali naložené auta muníciou, ale i zdravotníckym materiálom, konzervami, chlebom, suchármi, čo všetko prešlo našimi rukami. Dve tisícky levente pracovali od skorého rána a mnohokrát aj v noci podľa potreby Wermachtu. Bola to obrovská pomoc, ktorú si Nemci veľmi vážili. Fasovali sme tu istú menáž ako vojaci, dokonca aj cigarety a tabak, ktoré sme menili za čokoládu, mäsové konzervy.
Mali sme snahu aj nejako dodržiavať základnú hygienu, takže ľadové sprchy, mydlo od Nemcov, uteráky taktiež, ako ľadoví muži, nikto z našej jednotky nebol chorý. Najhoršie bolo to, že kasárne boli plné vši, aj sme na to upozorňovali nyilasov, odpoveď bola vraj sa máme škrabať, takže sa to dostalo až k Nemcom, ale tí vraj DDT prášok nemali. Tak sme sa škrabali. Nyilasi keď sa ožrali chodili po izbách a buzerovali levente, aj my na našej izbe sme mali takého, tak padla dohoda, ak ešte raz príde dáme ho do laty. Aj tak bolo, chlapík prišiel a začal robiť krik, nahádzali sme na neho deky a bili, kopali do nemoty, vyhodili na chodbu nech skuvíňa. Od vtedy sa našej jednotke zďaleka vyhýbal.
