... režimu a my sme mali od nich pokoj. Mimo iné, že zabezpečovali pre Nemcov kompletné služby odvážali muníciu, potraviny na Dargov a odtiaľ zvážali mŕtvych a zranených, čo už nebolo také fajn, ale vojna je už taká. Granáty, náboje nosili až priamo k bojujúcim vojakom, utekali skrčení vláčiac ťažké bedne, popri nich vybuchovali granáty z mínometov, húfnic a otec na vlastné oči videl, ako Wehrmacht vzdoroval Červenej armáde. Priamo z nemeckého obranného postavenia pod paľbou odnášali zranených a mŕtvych. Ale mŕtvola a mŕtvola je rozdiel, ako aj zranení a zranení. Najhoršie prípady, keď vojak mal zásah do brucha s visiacimi črevami, bol pri vedomí, ešte žil, to sme vnútornosti uložili naň. Podobne to bolo aj s mŕtvymi, vnútornosti viseli z nosítka. Rusi mali obrovské straty. Až po vojne sa otec dozvedel, že tam padlo viac ako štyri tisíc červenoarmejcov a tisícsedemsto Nemcov. A mohlo to aj tak byť, cintoríny sa v okolí zaplňovali a zranených bolo množstvo, na tisíce. To čo robil môj otec a jeho kamaráti bola malá časť, čo potrebovali Nemci pri Dargove, ale predsa len dve tisícky pomocníkov bola pre Nemca veľmi dôležitá vzpruha a aj ich zásluhou sa tam tak dlho držali.
Ráno bolo daždivé. Urobil som si svoju rannú veľkú potrebu aj s knihou o Hitlerovi, ktorú som mimo iné zbalil do hatižáku, zíde sa, vyzliekol do pol pása, ošpliechal vodou a umyl zuby. Bol som ako znovuzrodený. Skontroloval pušku, zásobníky s nábojmi, granáty, doplnil vodu do poľnej fľaše a kráčal si niečo zajesť. Sýte raňajky a káva. Mal som a dostal som všetko, čo som chcel. Prehodil na seba pláštenku a kráčal za svojou jednotkou. Bafkajúci Ištván sa pýtal : " Kde si spal Jozef ? Hľadal som ťa a ty nikde. " - Spal som v krčme. " Takže ste si dali do nosa ? " ... Krčma bola ako vykradnutá, ale konečne som mal veľkú potrebu podľa svojich predstáv, splachovací záchod a dokonca aj s papierom. A vytiahol z ruksaku veľkú knihu na obale s fotkou Hitlera. Ištván sa smial na celé kolo: " Podelíme sa ? " - Samozrejme, no kníh je tam habadej. " Tak poďme ! " No v tom na dedinské námestie prichádzali prvé nákladiaky. Samozrejme toto znamenalo odsun.
Nevedel som bližšie kam ideme, ale bolo mi jasné, veľké pokračovanie v boji s Nemcami. Cesta trvala dobrú hodinu, pred nami sme mali neveľké mesto. Bolo nepríjemné aprílové počasie, pršalo a vetrisko. Podpora letectva nulová.
