amerických Thunderboltov. Tie vyzbrojené ôsmimi guľometmi ráže 12,7 mm, raketami kalibru 127 mm, bombami vedeli na zemi urobiť svoju paseku. Pokiaľ slúžil v nemeckej armáde mal pred týmito leteckými zabijakmi obrovský rešpekt, ale v americkej pechote pri ich nasadení vedel so sto percentnou istotou, víťazstvo bude naše. Na vlastné oči otec videl čo dokážu Thundrbolty urobiť na zemi so živou silou, technikou. Ich útok zažil na vlastnej koži niekoľkokrát, no iba raz sa postavil na odpor a to počas presunu na západ Nemecka. Americké lietadlá napadli kolónu, ktorá sa hýbala smerom na východ a ich jednotka na západ. Počas stretu s kolónou najmä civilistov, ale boli tam aj zásobovacie armádne vozy ich napadli štyri Thunderbolty, odpálil rakety a guľometmi počas celej dĺžky presunu kolóny strieľali, pričom dobre videli, že sú tam väčšinou civilisti. To otca strašne najedovalo, ale čo mohol robiť ? Asi sto dvesto metrov od neho pálili na lietadlá rýchlopalným dvojkanónom, no obsluha dostala zásah a tak blízko ležiaceho kamaráta potiahol za rukáv a ukázal na protilietadlové delo, prikývol. Bolo to ako v sne, otec stláčal palebný pedál a snažil sa dostať lietadlo do mieridiel. Kamarát menil zásobník za zásobníkom, nakoniec výsledok bol taký, že jeden amík začal dymiť, nevedno či mal poruchu alebo dostal zásah. Samozrejme strieľali aj po nich, no netrafili.
Vyliezli sme z nákladiakov a presúvali smerom k mestu. Našou úlohou bolo tento cieľ obsadiť. Neviem čo zistila rozviedka, ale naše delostrelectvo sa malo k činu, takže tam musela byť patričná nepriateľská sila. Aj tak bolo. 10,5 cm nemecké húfnice začali trieštivými granátmi svoju robotu. Pálila na nás asi celá batéria. Nezaľahli sme. Rýchlym pohybom, lepšie povedané behom za našimi tankmi sme postupovali k cieľu, no nás ani nenapadlo, že majú zamaskované Flaky, 88 mm delo, ktoré nám zapálili dva tanky a zabili mnoho pešiakov. Náš útok bol z kopca do kotliny a asi jeden kilometer pred našim cieľom nás začali odstreľovať aj FlaKy. Opäť sme nezaľahli a čakali na naše delostrelectvo. Stalo sa a FlaKy boli zničené. Taktiež začali svoju prácu nemecké ťažké mínomety a bolo to husté.
Tu sa už nedalo hrať na hrdinu: Zaľahli sme a naše tanky a mínomety pálili na nemecké obranné postavenie, delostrelectvo nemalo koordináty nepriateľských húfnic, takže sme boli aj pod ich paľbou. Jednoducho naše letectvo chýbalo. Počasie neprialo a ja celý premočený, ešte aj moje postavenie jedná veľká kaluž, už mi to liezlo na nervy. Ale nakoniec naše jednotky sa opäť pohli, granáty trhali telá spolubojovníkov, no naše húfnice robili perfektnú robotu. Zopár nepriateľských guľometov chceli zastaviť pechotu. Tanky umlčali všetky guľomety a Nemci sa stiahli do mesta.
