... vo Waffen SS, ako vojak technickej jednotky a služba v Americkej pechote. Byť súčasťou pechoty Americkej armády nebolo jednoduché hlavne keď otec tam začínal od piky, ale po dvoch bojových skúsenostiach sa stal obľúbencom jednotky s prezývkou Ear - Ucho a bol najmladším príslušníkom brigády, boli tam aj sedemnásťroční, ale s tým, že vraj vstupovali do armády ako osemnásťroční.
V Americkej pechote sa nikto nehral na hrdinu, všetci príslušníci mali v sebe určitého bojového ducha, hlavne skoro všetci boli odvážni a v každej bojovej situácii ak sa vyskytol nezvyčajný prístup, ktorý dopomohol jednotke k víťazstvu alebo postupu vpred bol pochválený spolubojovníkmi a veliteľom, poprípade dostal vyznamenanie. Takú pochvalu dostal aj otec hneď v prvých dňoch pri oslobodzovaní jedného z miest v Nemecku, keď v dvojposchodovom dome horné poschodia boli obsadené nepriateľom a on sám sa vrhol proti fašistom a zlikvidoval ich tak, že spolubojovníci mohli bez ujmy dobiť obe poschodia. Takých a podobných akcii bolo v pluku hodne. Amici sa s fašistami nebabrali.
Mal som plný ruksak, muníciu, chlieb, konzervy, už iba vyraziť do boja. Pristavili nám nákladiaky a tanky. Pokračujeme v dobíjaní Nemecka, teraz vraj je nutné zlikvidovať nepriateľa, čo bráni nejakú cestnú tepnu. Predpokladám, že budú mať delá, mínomety a dnes nám zatiaľ počasie nepraje, aby nám pomohlo letectvo. Určite niekde poblízku bude aj naše delostrelectvo... Alebo nie ?... ale vždy nám pomohli.
Autá postáli v hornatom teréne asi tri kilometre od nemeckého obranného postavenia. Ak majú delá, tak niekde v tých kopcoch budú mať pozorovateľňu. Aj tak bolo. Nemecké delostrelecké granáty pískajúc začali dopadať na našu pozíciu a rozrývali zem okolo. Podľa všetkého to bola jedná batéria húfnic. Zatiaľ to bola jalová streľba bez zreteľného úspechu. My sme zaľahli a prískokmi pokračovali vpred. Pozorovatelňa dodávala delostrelcom naše koordináty, ale pri našom rýchlom presune sa im nedarilo zamerať nás tak, aby sme mali nejaké straty. Naši dôstojníci sledovali okolité kopce hľadajúc miesto kde by mohla byť nemecká pozorovatelňa. Podarilo sa, a my sme tam vysali jednotku na jej likvidáciu.
Ani nie pol hodina a delostreľba prestala, ale ak sa dostaneme bližšie k nepriateľskej pozícii to určite začne opäť. Tanky vpredu a my za nimi, na blízkom kopci sme už videli nemeckú obranu. Granáty medzi nami znova rozrývali zem, zaľahli sme a postupoval prískokmi. Niektorý z dôstojníkov nahlásil koordináty nemeckej obrany a naše delostrelectvo začalo pracovať na plné obrátky. Medzitým ako bol náš postup začali medzi nás dopadať mínometné granáty. Bolo to poriadne husté, viacerí chlapci to schytali, zdravotníci mali robotu.
