... vo Frenštáte pod Radhoštěm v ženijnom výcviku mínovanie odmínovanie. Koncom roku 1946 bol na viac týždennej dovolenke z US Army a počiatkom roka 1947 dostal povolávací rozkaz nastúpiť službu v Československej armáde, čo aj učinil. Do US Army sa už nikdy nevrátil. Po jednom roku služby bol zo zdravotných dôvodov poslaný do civilu. Zbytok vojny už doslúžil v Československej ľudovej armáde a ako nespoľahlivý kvôli tomu, že bol v US Army musel nastúpiť do pomocného technického práporu, služba bezo zbrane. V 1956 počas revolúcii v Maďarsku si naň spomenul boľševik, že voľajaký Varga prešiel ženijným výcvikom mínovanie odmínovanie, tak ho nočnou hodinou brali vojenskí policajti, že vraj zamínovať Slovensko - Maďarskú hranicu, kde týždeň mínovali a mesiac odmínovali.
Naše tanky, mínomety nelenili a pálili na Nemcov, ich odpoveďou boli míny, ktoré na nás lietali a paľba guľometov čo spôsobilo spomalenie postupu. Veliteľ zameral nepriateľa a dal koordináty nášmu delostrelectvu. Boli sme blízo fašistov, takže granáty padali aj kúsok od nás, ale nepriateľ dostával na frak.
Takže sedel som v okope a počúval ako naše delostrelectvo intenzívne pracuje na ďalšom našom postupe vpred. A Keď sa nepriateľ usadí v meste, to teda bude poriadna sranda, dobíjať dom po dome... ani nie po desiatich minútach, čo som si sadol sa priplichtil Ištván: " Servus Jozef... si zdravý ? ... vidím, že áno, mňa štrajchla črepina, dostala to prilba. " ... a ukázal mi priehlbinu. Samozrejme vytiahol tabatierku a ponúkol ma čestrfildkov... a tak sme bafkali a čakali. Inakšie ja som si sám nikdy nezapálil, to iba s Ištvánom, mal som pri sebe vždy dve tri krabičky cigariet, ale to iba kvôli tomu, že som ich rozdával kamarátom.
Naša kanonáda ustála, ale mínomety stále pálili na nepriateľa, ešte chvíľu som počkal. Pohli sa naše tanky a my taktiež.Nemecká obranná línia bola celá zničená, fakticky postupoval som bez výstrelu a dával si pozor na zranených fašistov. Stále platilo dať od zraneného nepriateľa zbrane bokom, čert nespal a nikto by nechcel guľku do chrbta. Boli sme iba kúsok od predmestia, fašista sa stiahol do mesta. Predmestie bolo skoro čisté a bez výstrelu a všade viseli biele vlajky, ale na toto sme sa nespoliehali.
