ale napriek všetkému sa mnohým pošťastilo ujsť. Tí ktorí sa nedostali na pojazdné autá sa nám vzdali. Mohlo ich byť asi päťsto. Pohádzali zbrane a výstroj na zem, zdvihli ruky nad hlavu. Ja a Ištván sme prehodili zbrane na chrbát a mali snahu získať nejakú korisť a tak prehľadanie nepriateľského vojaka bola na programe. Ištván išiel najmä po zlate, zlaté retiazky, prstene, náramky ja iba tak zo zábavy, možnože muníciu do Parabellum, nejaký nôž, zapaľovač, tabatierka, čo my aj vyšlo, pretože u dôstojníka som našiel aj náboje aj striebornú tabatierku, jednu som už mal, bola krajšia, daroval som ju Ištvánovi.
Brigáda sa dávala dokopy. Začalo pršať a ochladilo sa. Dal som si pláštenku a spolu s priateľom sme sa uchýlili do poškodeného nemeckého nákladného autá. Ištván vytiahol tabatierku a ponúkol ma, odmietol som, z batohu som vybral čokoládu a pojedal. Bolo voľno a čas, tak moja puška potrebovala údržbu. Zatiaľ slúžila na sto percent, nesklamala ma ani raz, bola presná a nezasekával sa, nevadila jej voda, blato, piesok, prach, ale vyčistiť som ju musel, zaslúžila si to.
Ani nie po hodine bol nástup jednotky. Z čaty nik nepadol ani nebol zranený. Toto bola najlepšia správa dňa. Vraj ideme do blízkeho mestečka, kde nás čaká teplá strava a aj spánok. V meste z každého bytu domu viseli biele vlajky, mestečko nebolo vôbec dotknuté vojnou. Kopcovito plný ešus duseného hovädzieho, veľký kusisko bieleho chleba, sladený čaj a fasovali sme konzervy, čokoládu, keksy.
Zaujal nás jeden veľký rodinný dom, taktiež s bielou vlajkou, kde sa svietilo, pravdepodobne mestská elektráreň fungovala. Zaklopali sme na dvere, otvorila nám žena v strednom veku, nemecky som pozdravil a požiadal o nocľah a kúpeľ. Kývla hlavou a rukou ukázala aby sme prešli ďalej. Zablatenými bagančami sme zašpinili podlahu.
Usadila nás v obývacej miestnosti, zbrane sme položili na stôl. Viditeľne bola v dome sama, na fotkách v obývačke boli asi zábery jej rodiny, postarší muž v dôstojníckej uniforme Wehrmachtu, mladík asi dvadsaťročný taktiež v uniforme a mladé dievča ako zdravotníčka. Domácej pane som ukázal na fotky a opýtal sa na manžela a deti. Vraj všetci slúžia na východnom fronte. Poprial som jej aby sa zdraví vrátili domov. Usmiala sa a poďakovala. Z batoha som vytiahol dve mäsové konzervy, čokoládu, keksy a položil na kuchynskú linku. Povedal som jej, žeby sme sa radi osprchovali. Prikývla a išla zakúriť do kotla s vodou, išiel som za ňou, boli tam triesky aj drevo. Rozkúril som pec tak, aby valec s vodou bol čo najskôr teplý. Nejaká ta hodinka potrvá kým sa dostanem ku kúpeľu.
Medzitým si Ištván zapálil a ponúkol ma a bez slov sme bafkali. Mali sm toho zabíjania plné zuby aj voľačo. Neviem, nerátal som koľkých Nemcov som dnes zabil, ale stále bol pred mojimi očami ten mladý s guľometom a prestrelenou hlavou. Domáca sedela v kuchyni a pravidelne chodila prikladať drevo pod kotol.
