... naučili vo výcviku levente a Waffen SS. Aj tak bolo. Seržant si asi najskôr myslel, keď mi predvádzal americké pechotné zbrane: Toto ucho - ear chce bojovať v našej jednotke ? ... dávam mu tri dni a bude po ňom ... to ale nevedel o mojich absolvovaných vojenských výcvikoch, veď len v levente to boli štyri roky + ďalšie týždne vo Waffen SS.
Bojová vrava okolo nás bola v plnom prúde. My sme útočili a postupne sa očakávalo obsadenie ďalšieho obranného valu nepriateľa. Naše mínomety boli veľmi účinné, či ťažké, ale i ľahké. Z vervou ničili obrannú líniu Nemcov, je pravdou, že aj Nemec nás odstreľoval mínometmi, ale po náletoch a delostreleckej príprave stratili nielen delá, ale aj mínomety. Zopár diel strieľalo na naše pozícii no hlavne na hlavný prúd postupu, my sme boli na okraji frontu s úlohou uzavrieť kruh obkľúčenia, čo sa aj po troške darilo.
Ištván si zasa glgol z koňaku, vytiahol sa z krátera zamieril svoj ľahký guľomet a pálil na nemeckú pozíciu. Fakticky tá časť obrannej línie, kde sme boli my, nepriateľ bol preriedený a preto dal veliteľ povel na útok. Ako som hovoril bolo to asi osemdesiat metrov, čo sme prískokmi rýchlo prekonali, nahádzali do zákopu granáty a s nasadeným bodákom útočil. V zákope, kde som vbehol boli okolo iba mŕtvi, ťažko zranení Nemci, napravo odo mňa bol bunker, kde som hodil granát, vošiel doň a zlikvidoval dvoch nepriateľských vojakov. Ešte nebola obsadená celá obranná línia a tak sme postupovali v spleti zákopov na miesta, ktoré ešte odolávali našim zbraniam. Prebil som pušku, mal som tam ešte dva náboje, bolo to málo, prehodil som ju na chrbát, v úzkych zákopoch zavadzala, vytiahol pištoľ a pechotnú lopatku.
Spolu so spolubojovníkmi sme zákopom postupovali. U Nemcov nastal chaos, jednak priamy útok a teraz aj cestou nášho obsadenia zákopu, mnohí odhadzovali zbrane a vzdávali sa, ďalší prchali do ďalšej obrannej línii. Tí čo neskoro odhodili svoje zbrane dostali guľku, mnohí to schytali do chrbta, keď mali snahu ustúpiť. Samozrejme v zákopoch bol boja chlapa proti chlapovi a pri presune zákopom som stúpal aj po mŕtvolách, tí ktorí mali Thompsony boli na tom najlepšie, predsa len krátky samopal, hlaveň mala necelých 30 cm a ráž 11,4 mm, zásobník 30 nábojov, takže to bola obrovská sila a pomoc pri takomto boji.
Postupne aj hlavný útok našej brigády dosiahol zákopy, takže ani pištoľ ani lopatku som nemusel použiť. Vzdalo sa asi tisíc päťsto Nemcov a pred nami bolo obsadiť ďalšiu obrannú líniu, ktorá bola od nás vzdialená dvesto metrov. Naše mínomety, hlavne tie ľahké okamžite začali paľbu, tým ťažkým velitelia poslali nové koordináty. A začalo to tam búchať. Sedel som v zákope, otvoril si bravčovú konzervu a zajedal suchárom. Ukázal sa Ištván: " Dobrú chuť Jozef, máš ešte z toho francúzskeho koňaku ? " Vytiahol som fľašu a podal.. dal si poriadne tri glgy, poutieral ústa, prisadol si. Podal mi cigaretu, mal ešte z tých dobrých nemeckých a bafkali sme. Seržant ktorý kontroloval stav mužstva nás pristihol pri našej idylke : " Chlapi, čo máte leháro ? Máte ešte Muníciu ? Keď nie desiatník vám doplní. " ... Ištvan mi to preložil, usmial sa. Seržant bol ľudský a v jednotke veľmi obľúbený.
Takže sme vyfasovali muníciu, granáty a prískokmi sme postupovali oproti nepriateľovi. Predpokladal som, že budú mať zameraný perimeter okolo 75 metrov, keď začali okolo mňa lietať guľky zaľahli sme do krátera a čakali na podpornú mínometnú paľbu. A už to lietalo, ale iba kúsok od nás, až sme dostali spŕšku hliny a kamenia, ale to bola iba prvá séria granátov, naši velitelia usmernili paľbu na nemecké zákopy.
