... Čechov a Slovákov do jedného štátneho celku, sľubovala nám vlastnú administratívu, snem a súdy. Skutek, utek ako hovoria Česi, T.G.Masaryk ako prvý Československý prezident neskôr podotkol: Dohodu som podporil na základe " malej slovenskej frakcie, " keď žiadali autonómiu, vlastný snem, teda bohvieakú samostatnosť Slovenska.
Pittsburská dohoda bola po roku 1919 predmetom politického zápasu v ČSR. Andrej Hlinka ju používal ako základ zápasu Slovenska o autonómiu a stala sa základom činnosti jeho politickej strany " Slovenská ľudová strana a neskôr, od r.1925 Hlinková Slovenská ľudová strana ." Českí politici na čele s prezidentom Masarykom Pittsburskú dohodu právne, úplne spochybňovali, tvrdili, že nie je právne záväzná. Masaryk tvrdo odmietal naplniť znenie dohody o autonómii Slovenska.
Ústava ČSR uzákonená v roku 1920 nič nehovorila o Slovenskom sneme, súdnictve a dokonca hovorí o Československom jazyku, ako oficiálnom jazyku na celom území republiky, hovorila o jedinom národe Československom.
V 1918 roku sa Jozef Tiso na zakladajúcom zhromaždení Slovenskej ľudovej strany v Žiline stáva členom výboru, strana sa po roku 1923 stáva najväčšou čisto slovenskou stranou na našom území. Po vzniku Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany Tiso napreduje ako jeden z najvýznamnejších členov tejto politickej strany a spolu s A.Hlinkom je najväčším protagonistom autonómie. V júni 1921 na zhromaždení v Bánovciach vystúpil voči Čechom, začo bol v 1923 roku odsúdený na dva mesiace väzenia / odsedel 14 dní /. Jozef Tiso v roku 1925 vstupuje do vysokej politiky, ako poslanec Národného zhromaždenia, kde pôsobil až do roku 1939. V svojich vystúpeniach v Národnom zhromaždení sa venoval najmä štátoprávnemu postaveniu Slovenska, uznanie Slovákov ako samostatný národ. Napriek tvrdej kritike politiky ČSR pevne stál na základoch spoločnej republiky. V r.1927 HSĽS vstupuje do vlády, ministrom zdravotníctva a športu sa stáva aj Jozef Tiso. V r.1929 Tiso abdikuje na ministerský post a venuje sa vnútrostraníckym problémom. Predkladá mierny stranícky program o autonomistických snahách, ktorý prednáša aj v Čechách.
V roku 1937 po smrti A. Hlinku sa stáva predsedom / vodcom / HSĽS. Po Mníchovskej dohode zo septembra 1938 je ČSR oklieštená, stráca Sudety a podľa tejto zrady má Slovensko doriešiť postavenie Maďarskej menšiny v prihraničných oblastiach, keď nebolo definované ako a kde.. Začiatkom októbra sa prezident Beneš vzdáva funkcie a emigruje do Anglicka. Slovenská politická scéna vrie a 6.októbra v Žiline sa schádza, vyhlasuje autonómiu a parlament v Prahe uznáva tento nárok Slovákov, prezident Hácha menuje Dr. Jozefa Tisa predsedom vlády Slovenskej krajiny. Maďarsko, ako blízky spojenec za veľkej podpory nacistického Nemecka si Mníchovskou dohodou robí nároky na južné územia Slovenska, na základe toho 9. - 13. októbra sa v Komárne konajú rokovania. Neúspešne, Slovensko nesúhlasilo s maďarskými územnými požiadavkami. Tento neúspech rokovaní preberá do réžie fašistické Nemecko a už na urgenciu Maďarska sa 2. novembra 1938 konala Viedenská arbitráž s účasťou Nemecka, Talianska, Maďarska, Česko - Slovenska, Karpatská Ukrajina, Slovensko zastupoval predseda vlády Jozef Tiso. Neskúsenosť ministra zahraničia Chválkovskeho, Dr. Jozefa Tisa, Ferdinanda Ďurčanskeho s takou vysokou politikou veľmoci presadili svoj zámer a priklepli Maďarsku skoro všetko čo chceli. Slovensko stráca štvrtinu územia a 440 000 Slovákov žijúcich na týchto územiach. Jozef Tiso tento politický fakt veľmi ťažko znášal. Z hľadiska vzťahov v ČSR Jozef Tiso naďalej ostáva na základoch autonómie a spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Situácia sa politicky ohľadom spoločnej republiky mení, keď nacistické Nemecko robí všetko preto obsadiť oklieštenú časť územia Česko - Morava a zaťahuje do tejto hry Slovensko so snahou rozbiť Česko-Slovensko a tak 13.marca 1939 pozýva Hitler Jozefa Tisu do Nemecka s jediným bodom rokovania rozbiť republiku s okamžitým okupovaním českých území. Hitler jednal s Tisom ultimatívne a doslovne trval ešte v ten deň vyhlásiť samostatnosť Slovenska, ak nie, nechá nás napospas susedom. Tiso presvedčil Hitlera, to ihneď nejde, musí telefonovať s prezidentom Háchom a predsedom vlády Karolom Sidorom a dohodli sa na zvolaní slovenského snemu na 14. marca. Hitler s týmto súhlasil.
14.marca na neverejnom zasadaní Tiso informuje o rokovaniach v Nemecku. Návrh na vyhlásenie samostatnosti všetci poslanci podporili: Poslanci vstali a zaspievali Hej, Slováci. A tak 14. marca je vyhlásený Slovenský štát. 15. marca Hitlerove Nemecko vojenský obsadilo Čechy - Morava bez rizika zásahu Spojeného kráľovstva a Francúzska. Tiso sa stáva predsedom vlády a v októbri 1939 prezidentom Slovenskej republiky v roku 1942 je mu prisúdený titul " Vodca. " Hlinkova slovenská ľudová strana sa stáva štátostranou a Hlinková garda jedinou nevojenskou ozbrojenou zložkou štátostrany. Slovensko postupne uznáva 27 štátov sveta. Už 18. marca Slovensko s Nemeckom podpisujú prvú medzinárodnú zmluvu, pri jednaniach Hitler - Tiso vo Viedni, kde Slovensko opäť ultimatívne podpisuje to o čom nie je presvedčené: Ochrannú zmluvu Nemecka, podriadenosť nemeckej brannej moci, taktiež podriadenosť hospodárskych záujmov- priemysel, poľnohospodárstvo, doprava a v auguste 1939 o využití územia Slovenska Nemeckou armádou. Slovensko sa politicky a celkovo stáva vazalom nacistického Nemecka. Táto zmluva sa podpísala na dobu 25 rokov. 23.marca maďarská armáda z východu napadla Slovensko, naša armáda za účasti Hlinkove gardy postup Maďarov zastavila aj napriek tomu strácame 70 000 obyvateľov a z toho iba 4000 Maďarov. Slovensko malo relatívne veľkú slobodu, čo sa zmenilo po Sazburgu 1940, kedy Hitler pozýva Tisa, Macha, Tuku na politické jednanie, kde zasa ultimatívne podporí nacionalistické krídlo HSĽS Tuka, Mach a prikazuje odvolať ministra zahraničia, na toto miesto dosadiť Vojtecha Tuku a na miesto ministerstva vnútra Alexandra Macha a tzv, beráterov, poradcov, ktorí môžu priamo zasahovať do politických, hospodárskych, administratívnych otázok štátu. Umiernený prezident Tiso s tým súhlasí. Už nasledujúci deň sú dohody o vymenovaní poradcov pre políciu, židovskú otázku, propagandu, hospodárstvo a Hlinkovú gardu. Tiso a neradikálni politici okolo majú snahu v tomto smere prácu poradcov odmietať, čoho výsledkom je sťažnosť poradcov pri zmenách v slovenskej polícii.
1.septembra 1939 nacistické Nemecko za účasti Slovenska napadlo bez vyhlásenia vojny Poľsko. Za odplatu mala Slovenská republika získať späť obce, ktoré v minulosti obsadilo Poľsko / roky 1918 - 1920 a 1938 /. Vojensky sa okrem armády zúčastnili aj jednotky Hlinkovej gardy, ktoré prevádzali strážnu službu objektov. Po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom v júni 1941, na základe rozhodnutia Vojtecha Tuku sa pridávame k protibolševickej osi a dvoma vojenskými divíziami participujeme na vojne.
Na Slovensku v r. 1930 sa k židovskému náboženstvu prihlásilo 136 000 osôb. Už po Viedenskej arbitráži ukázali politici svoje postoje k Židom, keď so súhlasom Jozefa Tisu mali štátne orgány snahu presídliť 7500 Židov na územie odstúpené Maďarsku. Maďari ich vrátili naspäť .Postoje vtedajšej politickej garnitúry k slovenským Židom určite potrebuje samostatnú kapitolu. Už v Žiline v októbri 1938 v Manifeste Slovenského národa sa ozvalo : Vytrváme po boku národov bojujúcich proti marxisticko - židovskej ideológii rozvratu a násilia. Židovská komunita už po vzniku autonómie sa rýchlo dostala do pozície občanov druhej kategórie. Už v januári 1939 je vytvorená štátna komisia o riešení židovskej otázky. Medzi radikálmi / Tuka, Mach / a umiernenými / Tiso / v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane bol veľký rozdiel najmä v rýchlosti vyraďovania Židov z občianskeho, kultúrneho, politického života v krajine. Ako jedno z prvých opatrení negativistického postoja štátu voči Židom bolo opatrenie na zníženie lekárov a lekárnikov. Okrem usmerňovania opatrení voči niektorým profesiám Židia stratili svoje občianske a politické práva. Prijaté zákony o arizácii majetku Židov v roku 1940 umožňovali štátnym orgánom doslovne ukradnúť ich majetok a previesť na nežida. Dôležitý bol 2. arizáčny zákon po Sazburgu, na zásah Hitlera politicky navrch dostali radikáli s Tukom a Mach, čim dochádza k radikalizácii arizačného procesu a 2200 podnikov, živností sa dostáva do rúk arizátorov. Na ministerstve vnútra bolo vytvorené " protižidovské oddelenie, " ktoré usmerňovalo protižidovské opatrenia. Práve toto oddelenie organizovalo deportácie Židov do táborov smrti. Tisov režim vydáva nariadenie zo dňa 13.IX.1941 o právnom postavení Židov - Židovský kódex v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. Rozsiahli proces diskriminácie Židov bol vedený rozsiahlou propagandou v rozhlase, novinách, pričom dochádza k brutálnym zákrokom na synagógy, cintoríny, ale aj fyzickým napadnutiam. Toto väčšinou organizovala Tisova Hlinkova garda. Židia sa tak skoro stali objektom konečného riešenia, keď už v decembri 1941 Vojtech Tuka jedná s nemeckým vyslancom Ludinom o deportácii slovenských Židov, podpisuje dohodu v ktorej sa hovorí aj o platbe za 1 Žida vo výške 500,-Ríšskych mariek, čo v Európe nemá obdobu. N zasadnutí vlády v marci 1942 ohľadom deportáciach Židov vystupuje ako Tuka, tak aj Mach, pričom akcia s vysťahovaním začne v marci a skonči v auguste 1942. Deportovaní boli zbavení štátneho občianstva a mohli si so sebou vziať 50 kg hnuteľného majetku a potravu na 14 dní. Zo Slovenska je takto deportovaných v 58 transportoch 58 000 osôb židovského pôvodu. V auguste 1942 na dožinkových slávnostiach v Holíči vystupuje prezident Tiso: " Je to kresťanské čo sa robí ? Je to ľudské ? Je to rabovka ? Ale ja sa pýtam je kresťanské, keď národ Slovenský sa chce zbaviť svojho večného nepriateľa, Žida ? " Po deportáciach ostalo na Slovensku asi 20 000 Židov, pričom po vypuknutí povstania a následnej okupácii Slovenska v réžii nacistického Nemecka je od roku 1944 do 1945 deportovaných ďalších 13 500 židov a asi 1000 popravených na našom území.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania, ako odpoveď na Nemeckú vojenskú agresiu a nesúhlas s Tisovským štátom, prezident Jozef Tiso ostáva stále na pozícii spojenca Nemecka, i keď slovenské obyvateľstvo je iného názoru. Jozef Tiso po potlačení povstania v Banskej Bystrici dokonca s ďakovným prejavom vyznamenáva nemeckých príslušníkov brannej moci / k tomuto aktu sa odhodlal, podľa niektorých nepodložených správ vraj kvôli prepusteniu niekoľko tisíc zajatých slovenských vojakov /. Pri represáliách po potlačení SNP voči civilnému obyvateľstvu, partizánom sa aktívne zúčastňujú aj jednotky Pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy, ktoré boli pri popravách viac ako 4000 osôb.
Po oslobodení Slovenska spod fašistického Nemecka prezident Jozef Tiso ušiel a skrýval sa najsamprv v kláštore v Bavorsku, potom v Rakúsku, kde ho zastihla americká vojenská polícia, ktorá ho vydáva Československým orgánom. Dr.Jozef Tiso, prvý slovenský prezident bol súdený a odsúdený za zradu, kolaboranstvo, zrady na povstaní, za deportáciu slovenských občanov do táborov smrti, na trest smrti obesením. Nebola mu umožnená milosť, keď komunista Klement Gottwald apeloval u prezidenta Beneša, aby to nebolo umožnené. Tiso bol popravený 18. apríla 1947 v Bratislave.
