Nech už skončí raz tá otupelosť ľudí, my nechceme imaginárny spoločenský život, imaginárnu politiku, imaginárnu ekonómiu.
Je čas pozrieť sa na realitu. Je tvrdá. Nie sme motor ekonomiky, ideme ku dnu. Nebránime život, ale chránime zlo. Nie sme kresťania, ale vyberáme si len z neho nejaké útržky. Sme malomyseľný národ. Ochotný čokoľvek zapredať.
Veď to je jeden celý zlepenec - deti, ktoré miesto hrania, okrádajú okoloidúcich, neskor tieto deti trýznia policajti, ktorých nadriadený využíva políciu na súkromné účely, kryje minister nejakými, že vraj výsledkami. Keď minister sa nabalí na eurofondoch, ktoré majú slúžiť na rozvoj regiónov, keď ďalší úrad len ustráchane poukáže na jeho chybu, kde namiesto neho dosadia človeka, ktorý to všetko spískal, aby pokračoval v jeho diele "rozvoja regiónov", čo sa toleruje na regionálnej úrovni, kde vládnu samosprávne mafie pri zmocňovaní sa majetkov. - Ukazujúc na problém ľudia v opozícii, ktorí tieto princípy tiež mali ako pracovné metódy.
My tu na Slovensku nemáme zrkadlo, len sa tak potácame špinaví bez zrkadla na všetko vykrikujeme, že je špinavé a pritom špinaví sme my.
To, čo je v Slovensku zlé, je v nás všetkých v koalícii, opozícii, ľuďoch, politikoch, v ekonomike, realitách. Je to všade. Je niečo v nas zhnité. Čo musí ísť von.
Musíme sa naplniť novým poznaním.
Čo nám chýba? Chýba nám hĺbka pohľadu na vec.
Použijem jeden príklad z fyziky, ktorý vyzdvihól do popredia R.Feynman (moj veľký učiteľ). Na zemeguli, keď niečo pozorujeme, tak sme limitovaný prostredím, v ktorom to sledujeme, čiže Zemou a preto možeme pozorovať roznu šírku a hĺbku čohokoľvek, rozny trojrozmerný pohľad. Ibaže vo vesmíre musíme počítať ešte so štvrtým rozmerom a to s časom, z kadekoĺvek by sme niečo vo vesmíre pozorovali, bolo by to iné nielen čo sa týka hĺbky a šírky, ale i čo sa týka času. Ba čo viac mali by sme takú skúsenosť s časom, že by sme mohli nahliadnúť i do blízkej minulosti, či budúcnosti pozorovaného objektu.
A tu sme pri zásadnej požiadavke na myslenie človeka : správne a dobré je to, čo je správne z pozície nespochybniteľností zásadných požiadaviek, nezáležiac, či mi to vyhovuje, alebo nie, nezáležiac na tom, či o tom rozhoduje politik, ktorý tvorí zákony, alebo či o tom rozhoduje obyčajný robotník. Je to jednoducho správne, pretože to chráni život. Život je určite hodný ochrany a práva. My musíme opustiť naše pohodlie (nech sme v akejkoľvek funkcii, musíme byť toho schopní), ak si to vyžaduje ochrana života, ak si to vyžaduje zdravá ekonómia, ak si to vyžaduje doneba volajúca spravodlivosť, nejaká skutočná hodnota. (To je ten tajomný štvrtý rozmer - jednoducho nespochybniteľné po všetkých oblastiach skúmaia) Inými slovami dobro je fakt a nie náklonnosť k niečomu.
No a samozrejme vyžaduje si to ešte niečo opustiť zásady skombinovaného Slovenského princípu komunizmo-kapitalizmu mať iba vlastný bezbrehý prospech a po nás nech potopa.
A preto akékoľvek hanebné slová na adresu slečny Tutkovej, jednej z mála výnimočných žien a čestných ľudí v tejto krajine, sú len bezvýznamné bláboly. Mohla a mala by byť jedným zo vzorov...
