Lovci

Každý kúsok zobral do ruky, pozorne ho prezrel, očistil a položil na pôvodné miesto. Niektoré časti namazal olejom, potom zložil a vyskúšal, či dokonale do seba zapadajú a fungujú. Ani som nedýchal a snažil sa zapamätať čo najpresnejšie zapadajúce časti a ich polohu. Jack sedel bez jediného slova, poťahoval z fajky a sem-tam niečo zamrmlal. Potom zobral opatrne a nežne súčiastky do ruky a pomaly začal skladať dlhú lesklú pušku, ktorá dokázala zraziť dole aj hrubý strom. Vonku bola už poriadna tma, hluk utíchol a vrava sa vytratila, ale Jack ešte stále nemal poskladanú pušku. Pred lovom vždy nakázal ostatným, aby sa ho neodvážili vyrušovať a iba mne jedinému dovolil zúčastniť sa rituálu. Jack nakoniec spojil posledné časti a zasunul uzáver. Na pažbe mal mnoho zárezov, prechádzal po nich hrubými prstami a nad spomienkami prikyvoval hlavou. Pri tomto obrade mi dovolil sedieť úplne blízko, aby som pochopil celý proces a naučil sa zložiť pušku presne tak, ako má byť. Jej funkčnosť bola nevyhnutná pre prežitie celej rodiny. Jack mal už osemdesiat a napriek pokročilému veku musel zastúpiť môjho otca. Vrátil sa medzi lovcov, aby oprášil starú slávu a pridal ďalšie zárezy na drevenú pažbu. Pred niekoľkými zimami priniesli z lovu môjho otca. Bol ťažko poranený a slabo dýchal. Otec ležal dlho v horúčkach a trápil sa, nepomáhali žiadne lieky ani byliny z hôr a ani šaman, ktorý prišiel až od bažiny. Otec sa trápil do jari a my s ním. Potom zasadla Rada starších. Nebol som na zasadnutí a Jack mi nič nepovedal. Možno je to tak lepšie. Viem iba toľko, že po rozhodnutí, ktoré sa rodilo ťažko a dlho, pretože oheň horel celú noc, nás za východu slnka navštívili staré čierne vdovy, ktorých som sa do určitého času bál. Stareny oblečené do čierneho, tváre zakryté čiernymi šatkami prišli, nič sa nepýtali, iba sme im ukázali izbu. Moja matka strašne plakala a museli ju držať osamote. Jack to znášal najlepšie. Sedel v izbe a svoju pušku držal opretú o podlahu. Na jeho kamennej tvári sa nepohol ani sval. Čierne vdovy vošli do izby, kde ležal môj otec a dlho bolo počuť nezrozumiteľné mrmlanie a krik, z ktorého šiel mráz po chrbte. K večeru všetko stíchlo, slnko pomaly zapadlo a osadu prikryla zlovestná tma. Dlho do noci som nedokázal zažmúriť oči, prehadzoval som sa a stále myslel na čierne vdovy, ktoré poletovali okolo a nútili ma bdieť. Ráno sme našli otca mŕtveho. Jack mi dovolil pozrieť sa na otca posledný krát a potom ma vyviedol von. Povedal, že ho musí pripraviť na poslednú cestu. Ja som šiel nanosiť drevo, aby sme mu pripravili pekný pohreb. Jack sa teda musel znova pobrať na lov, aby zabezpečil svoju rodinu. Ja som bol príliš mladý na to, aby som mohol niesť pušku. Lov bol veľmi nebezpečný a cesta medzi zasnežené hory cez tmavé lesy namáhavá. Jack vravel, že pri najbližšom sedení Rade starších navrhne, aby som napriek svojmu veku mohol začať s prípravou. Jack takisto vravel, že moje dve sestry ešte dlho nebudú dostatočne vyspelé, hoci sa už zaokrúhlili a ich oči sa lesknú, aby si našli vyhovujúceho partnera. Takže dovtedy sme sa museli o potravu postarať my. Jack zložil pušku, zapadla posledná súčiastka. Hodný čas ju držal v oboch rukách a pozeral na svoj výtvor. Namieril na okno, pohladil spúšť a prižmúril jedno oko. Používal stále svoju pušku, ktorá mala dlhšiu hlaveň a bola trocha ťažšia, ako puška môjho otca. Bola to však spoľahlivá a presná zbraň, čo Jack neustále dokazoval tým, že nosil tučné kusy. Po úspešnom love nasledovali oslavy. Zišla sa celá osada, doniesli sa stoly a lavice, založili veľké ohne, aby sa nás dvojnohý báli a bohom sa obetovali najlepšie kusy mäsa, aby nás ochránili. Prikotúľali sa sudy plné vína a zohrialo kvasené pivo. Lovci sa zhromaždili okolo ohňa a jeden cez druhého rozprávali o svojich zážitkoch, vykrikovali a udierali sa navzájom po chrbtoch, pili ťažké víno a peniace pivo, kým unavení neodpadli. Ženy medzitým rýchlymi a šikovnými pohybmi vyvrhovali vnútornosti, sekali kosti a oddeľovali svalnaté dlhé stehná. Stekajúcu krv primiešavali do vnútorností a plnili tým dlhé hrubé črevá. Nám mladším dovolili trhať teplé surové mäso zubami a červená krv nám stekala po brade. Ale všetci sa tomu smiali, pretože bol lov úspešný a doniesli veľa mäsa. Neskôr sa rozhovorili najstarší, začali spomínať a my sme do noci počúvali hrozivé historky z lovu a z vysokých zasnežených štítov, kam sa lovci vyberali a neraz aj zostali. Oslavy trvali dovtedy, kým ženy nespracovali všetko mäso, nezačali údiť a neodložili surové kusy v drevených kadiach do chladnej zemi. Jack položil pušku na stôl. V izbe sme boli sami. Ticho prerušoval iba pukot dreva. Ešte som nepatril ani medzi nadháňačov, ale vedel som, že napriek tomu budem musieť čoskoro nahradiť Jacka. Zasvätenie malo prísť onedlho. "Tvoj otec bol dobrý lovec. Jeden z najlepších. Jeho inštinkt a sila boli prednosti, ktoré ocení každý, kto pozná divoké hory a dvojnohých. Aj keď zomrel skôr, ako to rodina potrebovala," rozhovoril sa Jack. V jeho hlase som vycítil tieň opovrhnutia. "Mal by si vedieť, že rodina je to najdôležitejšie, čo máš," pokračoval Jack, napchávajúc si fajku. "Nič iné pre teba neexistuje. Vždy na to musíš myslieť. Príde čas, kedy rodina bude závislá iba na tvojej odvahe, sile a šikovnosti. Možno raz pocítiš niečo vo svojom vnútri, keď sa začneš obzerať za samicami, myslím, že vieš o čom hovoríš. Ale dovtedy, kým rodina nebude mať silného lovca, právo rodiny je pred všetkým. Rodina je zákon. Na to nesmieš nikdy zabudnúť, rozumieš?" "Už dávno som sa chcel stať lovcom," povedal som dychtivo. Jack sa otočil. "Musím sa priznať, že som veľmi unavený a cítim, že už dlho neudržím pušku. Ty by si mal vedieť, ako sa cítim. Musíš byť pripravený na to najhoršie. Možno už nabudúce príde čas." "Budem pripravený," odvetil som potichu a zároveň cítil, že sa mi do očí tlačia slzy. "Lovec. Najposvätnejšie poslanie rodu. Nikdy neber srdce na lov. Dvojnohí sú iba zver, hoci vedia rozprávať. Hoci majú mláďatá a niekedy pozerajú so zvláštnym leskom v očiach. Nech ťa to neoklame. Je to škodná. A škodnú môžeš vždy zabiť." Prikývol som. "Neviem, či si už počul rôzne príbehy o dvojnohých, ako sa sem dostali, a ako žijú, ale oni," Jack si pri tom slove odpľul," sa sťahujú čoraz vyššie a dokážu zúrivo bojovať. Ich telá sú hladké a chutné. Ani lov už to nie je taký, ako voľakedy. Musíš byť obozretný, stále pripravený, dobre pozerať a načúvať vetru. Toľko som ti chcel. " Zostal som s ním hore až do rána. Bola ešte tma a chýbali hodiny do času, kedy slnko vyhupne na obzor, keď sme začuli buchot na dverách. Jack bol pripravený. Vstal, obliekol na seba hustú kožušinu, prehodil cez plece kožený vak so zásobami a zobral pušku. Okolo pása mal náboje a popri boku mu visela dlhá dýka. Jack sa otočil a potriasol mi rukou. Potom povedal. "Verím, že nabudúce prídeš aj ty, aby si sa dozvedel mnohé iné tajomstvá lovu." Prikývol som a v duchu prosil Radu starších, aby privolila. Bol som taký vzrušený, že som nedokázal povedať nič. Iba som tam stál a pozeral na Jacka, na vysokého chlapa s hustou bradou a jasným zrakom, ktorý sa mal každú chvíľu skaliť. Dvere sa otvorili a nakukla hlava v chlpatej kapucni. "Jack, už musíme ísť," ozval sa hromový hlas. "Ideme," odvetil rozhodným hlasom Jack. "Slnko už čoskoro vyjde nad obzor," upozornil ho hromový hlas. Jack vyšiel von, zobral fakľu opretú o dom a šiel ju zapáliť k ohňu, ktorý horel uprostred osady. Okolo ohňa postávali už dve desiatky lovcov s dlhými hlavňami, ktoré im trčali nad hlavami. Mali so sebou zásoby jedla a streliva. Vzrušenie a napätie sa nieslo celou osadou. Lovci sa rozprávali potichu, akoby mal hluk vyplašiť korisť. Jack sa k ním pridal. Mnohí mu podávali ruky, potľapkávali ho po pleci, vzdávali úctu. Ešte sa otočil a zamával mi na pozdrav. Vtedy som ho videl posledný krát. To som ešte netušil, že sa naozaj stanem najmladším lovcom v osade. Potom hromový hlas zavelil a všetci sa vybrali smerom k vysokým horám cez rozľahlé pláne. Zostal po nich iba oheň, a my sme sa pomaly vykrádali von, aby sme ich videli čo najdlhšie. Lovci vytvorili dlhý svetelný had a čoskoro zmizli v tmavom lese.