POVIEDKA Ako som prežil Mikuláša

"Tak počúvaj ty idiot," dvihla výstražne ukazovák, "je Mikuláša a ak tým deťom pokazíš radosť, tak ťa zaškrtím."A ukázala dve dlane, ktoré sa hrozivo približovali. Prestal som revať, pokorne prikývol, vyšiel von do rámusu a nalial si koňak. Malý Benny sedel pod stolom celý od čokolády a chystal sa zahryznúť do diaľkového ovládača. Držal som mu palce. Hneď nato som dostal ranu. Stiahol som hlavu medzi plecia. Na podlahu dopadla topánka. Otočil som sa."Prepáč otec," zvrieskol Robie a zmizol v kuchyni."Drahý, mohol by si sa pozrieť na Janu?" Ozvalo sa z kuchyne."Samozrejme," dvihol som topánku, poťažkal ju, zabudol na myšlienku a dopil pohár. "Hor sa do boja."Jana ležala v chodbe a môj najstarší syn jej obíjal - bola to tuším najväčšia topánka akú našiel - rovno o hlavu. Vtedy som si sľúbil, že keď budú mať osemnásť vykopnem ich z domu rovno na ulicu."Zbláznil si sa synak?" Riekol som a nadvihol ho."Ja chcem najväčšiu topánku," prskal a kopal vo vzduchu."No dobre," povedal som a odviedol ho do kúpelne. "Studená voda ti pomôže."Cez jeho vreskot, ktorý spustil, len čo som otvoril kohútik, som nezačul svoju milovanú manželku. Až keď mi vytrhla ružicu z ruky."Dočerta! Malý Benny zjedol box na leštenie topánok!""Dopekla, myslel som, že drží v ruke diaľkové," odvetil som rýchlo, vypol vodu a nechal nadýchnuť najstaršieho syna. "Ten malý. Naše dieťa, žije ešte?"***Ešte hodinu som bojoval s rodinou, kým nezazvonil zvonček pri dverách a ja som upaľoval otvoriť."Ahoj Sam.""Ahoj, ideš vhod," riekol som, zobral topánky kabát a zavolal do kuchyne cez celý dom. "Miláčik, idem na to rokovanie." "Kto mi pomôže s večerou?""Volal som tvojej mame. Sľúbila, že sa tu dnes zastaví.""Mal by si myslieť na svoje deti a na mňa," ozval sa nahnevaný hlas, pričom posledné slovo nezabudla vyhláskovať."Veď myslím," riekol som ticho a pozrel na Sama. "Poďme."Vyšli sme z veľkého hlučného domu na trocha tichšiu ulicu. Autom sme sa odviezli na roh Adamsovej, kde sme mali prenajatý salónik, ktorý som si dával do nákladov firmy. "To auto je čisté?" spýtal som sa."Samozrejme," otočil Sam dlane hore."Dobre," prikývol som a konečne si zapálil cigaretu. Sam bol starý lišiak, policajt s desaťročnou praxou. Po jednom kikse na ruskej recepcii sa dohodol so zamestnávateľom na tichom odchode po dohode obidvoch strán. Doteraz tvrdí, že sa ruská špionážna agentúra pokúša zničiť ekonomiku nášho štátu. Zjavne sa to týkalo aj tých štyroch Rusov, ktorí skončili v márnici. Každý má svoje slabé miesta."Človeče, koľko máš tých detí?" spýtal sa Sam.Podozrievavo som naňho fľochol. "Daj pozor, to sú moje deti.""Nič v zlom." "Päť."V salóniku už boli všetci. Tim Hudson, patrili mu všetky štetky v štvrti, Had, tučný Marseile a malí Pong, ktorý kontroloval čínsku štvrť. Na niečom sa smiali, Tim bol, ako vždy, oblečený do nového obleku. Marseile sa spoliehal na hazard. Mal chuť aj na iné veci, ale bránila mu v tom naša dohoda."Ahoj," pozdravil som a sadol si na svoje miesto."Tak sme tu," riekol vecne Sam. Potom zavolal čašníka.***"Mikuláša?""Presne, prikývol Marseile. "Bude sa ti páčiť.""Nemám rád takéto prekvapenia," povedal som namosúrene."Ale Hutch," ozval sa svojim zvonivým hlasom Tim. "Je to dobrý nápad."Sam ma chytil za plece. "Upokoj sa Hutch. Je to len zábava.""Som v pohode," zahlásil som a otočil k Pongovi. "Ako idú obchody?""Myslím, že dobre," odvetil Pong. "Aj keď nastali určité problémy.""Sam mi niečo spomínal," utrúsil som."Má príliš veľa bratrancov," ozval sa prvýkrát Had.Pongovi sa stratil úsmev z tváre. "Ako to myslíš?""Začína vás byť čoraz viac…""Dohoda bola jasná, obaja poznáte pravidlá," prerušil som ich."Niečo vám navrhnem," vmiešal so do toho Sam. "Objednáme si večeru, potom príde na rad ten Mikuláš a neskôr sa o tom porozprávame, dobre? Ako starí, dobrí kamaráti."Had preglgol naprázdno.Pong neisto prikývol. "Dobre."Sam objednal večeru, tuším nejakú špecialitu pre všetkých. Jedine Pong chcel ryžu a Marseile zdupľoval svoju dávku. Kým prišla večera, Tim povedal niekoľko vtipov ostrých ako britva. Samozrejme nezabudol prihodiť jeden o Íroch. Keď sa prepravil v podpalubí nákladnej lode do krajiny neobmedzenej možností, musel zopár rokov drieť prezlečený za transvestitu v kozmetickom salóne, ktorý patril tučnému Írovy. Najviac sa mi páčil o umierajúcom sudcovi. Už sme sa k načatej téme nevrátili. Len čo sme dofajčili dlhé cigarety, začali podávať večeru. Sam sa bavil s Pongom o dostihových stávkach, ja som prehodil niekoľko slov s Marseilom a spýtal sa Tima, kde kupuje tie fajnové sračky, čo má na sebe. Tim mi navrhol, že mi pomôže zmeniť šatník, aby som konečne vyzeral ako obchodník. Neviem, čo mal proti Versaccemu.***Skôr ako to začalo, pritlmili svetlá. Trocha som zneistel, stále som myslel na Hadovu poznámku. Pong sa naozaj začal rozťahovať, ale zatiaľ neporušil žiadnu dohodu. Iba ak by som o niečom nevedel. Možno mi Sam nepovedal všetko. Zvyčajne mi nehovoril nič, ale ak to prerástlo určité hranice, potom mi to povedal. Otvorili sa dvere a vošiel Mikuláš. Bol oblečený do veľkého červeného plášťa, s obrovskou kapucňou, ktorá mu zakrývala tvár a veľkým batohom na chrbte. Odkiaľsi sa rozozvučala hudba. V salóniku padlo niekoľko poznámok. Mikuláš prešiel k stolu a postavil sa medzi Tima a Marseila. Potom vyložil nohu na stôl. Ukázala sa krásne formovaná noha v lesklej pančuche. V duchu som sa usmial. Samozrejme, striptíz. Mikuláš sa zaprel z jednej strany o Tima, z druhej o Marseila a začal rozdávať svoje darčeky. Je málo striptízov, o ktorých môžete vyhlásiť, že sú to umelecké diela, majstrovsky prednesená poézia nahnednutého pružného tela, úchvatný a vzrušujúci tanec v dráždivom spodnom prádle. Náš Mikuláš stál za hriech. S červených plášťom rozohral rafinovanú hru, podával kúsky svojho tela na zlatom podnose, ako najsladší zákusok, a keď z neho padol posledný kus šatstva, ovisla nám sánka. Nádherné telo sa hadilo v čiernom spodnom prádle, dokonalé prsia, ktoré sa vzdúvali ako vlny doslova žiadali o pohladenie, a dve pologule zadku predstavovali neutíchajúcu rozkoš, jedinečné blaho pozemského raja. Spolu s vôňou dokonale opantala naše zmysli. A potom v uragáne padali aj posledné kusy spodného prádla. Vtedy sa ladne dvihol Sam, zrazu držal v rukách staré spoľahlivé štyridsatpäťky. Pozrel som bokom, stále s ovisnutou sánkou a totálne priblblím výrazom v tvári, ako retardované dieťa. Až ohromný rachot, ktorý sa ozval, len čo sa Sam postavil, ma vrátil do reality. Guľky prestreľovali telo a vystrekujúca krv farbila steny salónika. Možno mi vtedy niečo došlo, pretože som automaticky vstal, vytiahol svoj poloautomat a vystrelil Marseilovy oko a kus lebky. V kútiku oka som zachytil pohyb. Bol to Tim. Namieril som hlaveň naňho.Vtedy sa ozval pomalým hlasom Sam."Prečo mieriš na Tima?"Nechápavo som pozrel na Sama. Ten držal v oboch rukách pištole a mieril na zaskočeného Hada. Stáli sme vedľa seba s prekríženými rukami."Počúvaj Had, dohoda bola jasná," riekol Sam. "Teraz sa voľačo zmenilo. Určite si si to všimol. Odídeš z mesta a tým to celé skončí, rozumieš?"Had bol v koncoch. Mohli sme ho zastreliť, ale rešpektoval som Sama."Daj dole ruky," prikázal mi Sam."Myslel som, že vyťahuje zbraň," ospravedlňoval som sa."To bola iba vreckovka," riekol trasľavým hlasom Tim."To som predsa nevedel, "dvihol som obočie a odložil poloautomat."Začínam tomu rozumieť," ozval sa Pong, keď sme nechali odviesť Hada."Had sa dohodol s Marseilom," vysvetľoval Sam. "To dievča bola Hadova sestra. Dotiahol ju sem z druhej strany Atlantiku. Všetko som si nechal preveriť.""Nabudúce nás môžeš informovať skôr," povedal som ostro.Sam sa postavil na stôl. "Tu hore mali pripravené zbrane. Preto to stlmené svetlo."Jediným pohybom mal v rukách dve tridsaťosmičky, ktoré boli šikovne pripevnené na lustri."Ako si sa to dozvedel?" spýtal sa podozrievavo Pong.Sam sa krátko zasmial. "Finty starého policajta vám neprezradím.""Ale teraz máme problém," ukázal bledý Tim dole na mŕtvoly."To nebude až taký problém," riekol Sam, keď zišiel zo stola. Zrejme tým myslel na moju stavebnú firmu. Ten chlapík to mal pekelne premyslené.***Sam ma zaviezol domov. Celý čas rozprával o futbale, akoby sa nič nestalo. Už som takmer vystúpil, keď mi niečo napadlo."Sam, počúvaj," otočil som sa bokom. "Keď si o tom vedel, prečo si nás nenechal, aby sme sa vystrieľali?""Uvažoval som nad tým," priznal sa Sam. "Ale keď som si to spočítal, výhodnejšie bolo odpraviť Marseila. A potom. Pong niečo tušil.""Boli v tom peniaze?" spýtal som sa zdesene."Áno," prikývol."Bože, myslel som, že sme priatelia," riekol som."Nerob si z toho ťažkú hlavu," upokojoval ma Sam. "Veď sme.""Dobre, tak ja idem. Dnes je toho na mňa akosi priveľa.""Hej, Hutch, naozaj si chcel zastreliť Tima?""Ako si na to prišiel ?" "Nejaký ten čas sa už poznáme.""No dobre," vzdychol som. "Myslel som, že sa tam jedna mŕtvola stratí.""Ale prečo, Hutch, prečo?"Chvíľu som váhal, no keď som zabuchol dvere a poobzeral sa okolo, či sa náhodou niekto nemotá okolo, potichu som doložil. "Dopočul som sa, že povedal o mojej starej, že by s ňou nešiel do postele, ani keby mu zaplatili.""Ale Hutch, na to sa vykašli," riekol Sam."Ja viem. Ale ona je Írka."