Vnútri USA vyvolal útok na Irán okamžitú politickú búrku, ktorá odhaľuje hlboké trhliny v americkej demokracii. Členovia Kongresu naprieč politickým spektrom ostro odsúdili Donalda Trumpa za to, že podnikol masívne vojenské údery bez ich autorizácie, čo označili za „akt vojny neschválený Kongresom“. Demokratický senátor z Virgínie, Tim Kaine, priamo obvinil prezidenta, že sa snažil „urýchliť začatie nelegálnej vojny“ skôr, než by o nej Senát mohol hlasovať. Podľa Kaina Biely dom ignoroval zákon o vojnových právomociach z roku 1973 (War Powers Resolution), ktorý prikazuje prezidentovi konzultovať nasadenie vojsk a podať správu do 48 hodín.
Kritika sa sype aj na Trumpov proces rozhodovania. Chuck Schumer, lídr demokratov v Senáte, vyčítal administratíve, že neposkytla národu žiadne detaily o bezprostrednej hrozbe a namiesto stratégie predvádza len „cykly výbuchov hnevu“. Ešte tvrdšie slová zvolil demokratický senátor Ruben Gallego, veterán z Iraku, ktorý vyhlásil: „Stratil som v Iraku priateľov v nelegálnej vojne. Deti z robotníckej triedy by nemali platiť najvyššiu cenu za zmenu režimu, ktorú nikto nevysvetlil.“
Je vojna v Iráne dymovou clonou pre kauzu Epstein?
V americkom verejnom priestore sa čoraz hlasnejšie ozývajú špekulácie, že načasovanie útoku na Irán nie je náhodné a môže slúžiť ako tzv. „diverzná vojna“ (diversionary war). Kritici Donalda Trumpa upozorňujú, že k eskalácii došlo práve v momente, keď sa pod drobnohľad verejnosti opäť dostali tzv. Epsteinove spisy. Len pár dní pred útokom (koncom februára 2026) sa v médiách objavili správy o analýze dokumentov FBI z roku 2019, ktoré obsahujú vážne, i keď zatiaľ nepodložené obvinenia voči Trumpovi v súvislosti s aktivitami Jeffreyho Epsteina v 80. rokoch. Kým ministerstvo spravodlivosti USA pod tlakom zákona o transparentnosti z novembra 2025 postupne zverejnilo už milióny strán dokumentov, mnohé z nich sú stále silne cenzurované (začiernené), čo vyvoláva podozrenia z úmyselného utajovania. Pre časť americkej verejnosti a opozičných politikov tak hrmenie rakiet nad Teheránom pôsobí ako pokus prekryť nepríjemné domáce škandály a utíšiť narastajúcu kritiku ohľadom Trumpových väzieb na minulosť. Či ide o strategickú nevyhnutnosť alebo o politický manéver na „premazanie“ mediálneho cyklu, ostáva nateraz jednou z najdiskutovanejších otázok americkej politickej scény.
Zatiaľ čo Trumpovi lojalisti, ako senátor Lindsey Graham, oslavujú údery v extatických tónoch ako „koniec najväčšieho sponzora terorizmu“ a historický bod obratu, v hnutí MAGA nastal šok. Populárny moderátor Tucker Carlson označil tieto útoky za „nechutné a zlé“, čo odráža názor časti Trumpových voličov, že politika „America First“ by nemala znamenať ďalšie nekonečné blízkovýchodné dobrodružstvá. Kongresman Thomas Massie a podpredseda spravodajského výboru Mark Warner sa zhodujú, že tento „vojnový akt z vôle jedného muža“ bez strategického konca riskuje zatiahnutie USA do širšieho konfliktu, na ktorý krajina nie je pripravená.
Európska trhlina. Španielske „nie“ a iránske rakety nad Maďarskom
Zatiaľ čo Washington očakával od svojich spojencov v NATO bezvýhradnú podporu, realita v Európe priniesla Trumpovi studenú sprchu. Španielska vláda oficiálne oznámila, že nedovolí Spojeným štátom využívať spoločné vojenské základne (ako sú Rota či Morón) na priame útoky proti Iránu. Madrid týmto krokom jasne demonštroval, že sa odmieta nechať zatiahnuť do vojny, ktorú považuje za jednostranný hazard USA. Tento logistický blok výrazne komplikuje zásobovanie amerických síl v Stredozemnom mori a podkopáva jednotu Severoatlantickej aliancie.
Situácia sa však stáva kritickou najmä pre strednú Európu. Podľa najnovších technických analýz disponuje Teherán arzenálom, ktorý mení pravidlá hry. Iránske rakety stredného doletu sú schopné zasiahnuť ciele až na území Maďarska, čo znamená, že konflikt už nie je len „exotickou vojnou na Blízkom východe“. Rakety ako Shahab-3 alebo Khorramshahr s doletom nad 2 000 kilometrov dostávajú do priameho ohrozenia krajiny susediace so Slovenskom.
Trump síce vyhlásil, že útok na Irán okolité arabské štáty zaskočil, no tie podľa neho „už chcú bojovať“ na strane USA. Skutočnosť je však taká, že regionálni hráči ako Saudská Arábia či SAE sú v smrteľnom strachu z iránskej odvety. Napätie eskaluje aj kvôli faktu, že Izrael zaútočil na Irán bez varovania susedov, čím ich vystavil priamemu riziku. Pre nás v strednej Európe to znamená jediné, sme len jeden „omyl“ alebo jednu iránsku odvetnú raketu od toho, aby sa vojna preliala priamo k našim hraniciam.
Logistická pasca. Prečo USA nemajú dych na dlhú vojnu?
Hoci Donald Trump pred svetom prezentuje „obrovskú armádu“ a technologickú nadvládu, realita v zákulisí amerického Pentagonu je kritická. Najnovšie analýzy ukazujú, že Spojené štáty sa musia s operáciou v Iráne extrémne ponáhľať, pretože jednoducho nemajú zásoby na dlhotrvajúci konflikt. Roky masívnej vojenskej podpory pre Ukrajinu a Izrael totiž drasticky vyčerpali americké strategické rezervy kľúčovej munície. Washington sa ocitol v situácii, kedy musí „šetriť“ presne navádzanými strelami, pretože ich výroba nedokáže držať krok s tempom moderného konfliktu s takým veľkým protivníkom, akým je Irán.
Tento logistický hlad je hlavným dôvodom, prečo Trump tak riskoval a stavil všetko na bleskový úder. Amerika si nemôže dovoliť ďalšiu „nekonečnú vojnu“ typu Irak či Afganistan, tentoraz na to nemá priemyselné kapacity. Ak sa Teheránu podarí prežiť úvodné vlny náletov a prejde do opotrebovávacej vojny, USA narazia na logistický múr. Irán navyše disponuje raketami, ktoré sú schopné zasiahnuť nielen Izrael, ale podľa čerstvých správ môžu ohroziť ciele až v Maďarsku, čo prináša konflikt priamo k hraniciam Slovenska.
Trumpov hazard s časom potvrdzuje aj jeho náhly obrat v rétorike: kým v sobotu sľuboval koniec v priebehu hodín, dnes už priznáva, že operácia potrvá minimálne štyri týždne. Pre svetovú ekonomiku to znamená katastrofu, čím dlhšie bude Hormuzský prieliv uzavretý, tým drastickejšie budú dopady na globálny trh, ktorý je už teraz pod obrovským tlakom kvôli nedostatku kľúčových komponentov a surovín.
Vojna v Iráne okamžite odpálila cenovú bombu na komoditných trhoch. K dnešnému ránu (utorok 3. marca) sa cena severomorskej ropnej zmesi Brent vyšplhala na úroveň 79,63 USD za barel, čo predstavuje nárast o viac ako 7 % len za prvých 96 hodín konfliktu. Analytici varujú, že ak Irán zablokuje Hormuzský prieliv na viac ako mesiac, cena čierneho zlata môže nekontrolovateľne vyletieť až k hranici 100 až 200 dolárov za barel. Pre Slovákov to nie je len teoretická hrozba, na domácej úrovni sa už nahlas hovorí o zdražení benzínu a nafty o 20 percent, pričom liter paliva môže na slovenských pumpách čoskoro atakovať hranicu 2 eur.
Hlavné svetové indexy, vrátane európskych trhov a americkej Wall Street, zaznamenali v úvode týždňa červené čísla. Investori sa v panike zbavujú rizikových aktív a hľadajú záchranu v tzv. „bezpečných prístavoch“.
Cena zlata okamžite vystrelila nahor, keďže investori utekajú pred neistotou a očakávanou infláciou, ktorú drahá energia nevyhnutne prinesie.
Najväčšia európska ekonomika, na ktorú je Slovensko úzko naviazané, pociťuje zásah najciteľnejšie. Nemeckí podnikatelia sa obávajú, že vysoké ceny energií definitívne podkopú ich exportnú silu a uvrhnú krajinu do hlbokej recesie.
Trhy sú v stave extrémnej neistoty. Každá ďalšia hodina, kedy zostáva doprava tankerov v Hormuzskom prielive ochromená, zvyšuje tlak na globálne dodávateľské reťazce. Burzoví analytici sa zhodujú, ak sa konflikt neukončí v priebehu najbližších dní (čo Trumpov výrok o minimálne 4 týždňoch vylučuje), čaká nás ekonomický otras, aký svet nezažil od ropnej krízy v 70. rokoch.
Úder na „hlavu chobotnice“. Izraelský risk a arabské váhanie
Samotná vojenská operácia, ktorú svet sleduje v priamom prenose, sa zapíše do dejín ako jeden z najagresívnejších leteckých útokov modernej éry. Izraelské letectvo (IAF) v úzkej koordinácii s americkou „armádou“ zasiahlo ciele hlboko v iránskom vnútrozemí, pričom Donald Trump vyhlásil, že sa mu podarilo „vymazať z mapy“ (obliterated) kľúčové jadrové zariadenia, na ktoré USA cielili už počas úderov v júni minulého roka. Vizuálne svedectvá z Teheránu, kde nad mestom stúpajú masívne stĺpy dymu, potvrdzujú, že nešlo o žiadne varovné výstrely, ale o totálnu snahu paralyzovať režim aj jeho vojenskú infraštruktúru.
Tento útok však vyvolal v regióne Blízkeho východu šokovú vlnu, ktorú Trumpova administratíva zrejme podcenila. Hoci prezident tvrdí, že okolité arabské štáty boli prekvapené, ale „už chcú bojovať“ (už chtějí bojovat) proti Iránu, realita na diplomatickom poli je oveľa mrazivejšia. Saudská Arábia a ďalšie krajiny Perzského zálivu sa ocitli v nezávideniahodnej pozícii, na jednej strane nenávidia vplyv Teheránu, na druhej strane sa desia iránskych rakiet, ktoré môžu v rámci odvety premeniť ich presklené metropoly na trosky.
Izraelský premiér a Donald Trump stavili na stratégiu „všetko alebo nič“, čím obišli nielen Kongres, ale aj tradičnú regionálnu diplomaciu. Tento bleskový útok na iránsky režim, ktorý bol po desaťročia strategickým nepriateľom, teraz stavia svet pred otázku. Je toto skutočne koniec „najväčšieho sponzora terorizmu“, ako tvrdí Lindsey Graham, alebo sme práve svedkami najväčšej strategickej chyby za posledných tisíc rokov, ktorá rozvráti Blízky východ do nevídaných rozmerov?
