Okrem občasných úletov typu Let's dance je "Sedmička" jedinou reláciou, ktorej som od jej úplneho začiatku verná. Sedmička je ako víno, s pribúdajúcimi rokmi zreje a je čím ďalej tým lepšia. Dokonca ani smutný odchod Júliusa Satinského či Stana Radiča neznížili jej kvalitu. Naopak je príjemné pozorovať neustále sa zlepšujúceho Mariána Leška a Borisa Farkaša (môj pôvod sa nezaprie).
Zamrzeli ma aj niektoré diskusné príspevky na oficiálnej stránke Sedmičky, ktoré zhadzujú moderátorku i glosátorov a označujú ich humor za prízemný a primitívny. Každý má právo na vlastný názor - ten môj je taký, že ich humor je naopak vysoko inteligentný.Jedným z mojich najváčších prianí je, aby sme sa všetci na sebe dokázali zabávať tak, ako panie a pani glosátori. Svet by bol hneď krajší a usmievavejší.
Neviem si preto ani predstaviť, že by Sedmička navždy zmizla z obrazovky (resp. videoarchívu). Veda hovorí,že média majú na výchovu národa relatívne veľký vplyv. Nechápem preto, prečo pribúdajú ďalšie a ďalšie relácie typu "Jedna pani povedala..."či seriály, ktoré nie sú o kvalite, ale o kvantite (aj keď je fajn, že vôbec nejaké točíme).
Dúfam preto, že ešte niekoľko rokov budeme mať možnosť sledovať galantné dvorenie Milana Lasicu Eni Vacvalovej, počúvať nevyčerpateľné príbehy tiet a ujov z Oravy Olinky Feldekovej, zabávať sa na skúsenostiach Borisa Farkaša s bratislavskými bezdomovcami či citovať nezabudnuteľné výroky Stana Dančiaka.
