Rybárova žena, druhá časť. Po rokoch.

Motto: Chlapci, aká je rybačka? ~ Výborná, maminka! ~ A koľko rýb ste už chytili? ~ Ani jednu!  Na rybačke (na ktorú sa mi pôvodne vôbec nechcelo ísť) som sa ocitla v hlúčiku samých mužov a psa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rovnako veľká ako moja fóbia zo štvornohých miláčikov bola aj nadváha tohto psa, ktorý sa príliš nehýbal, a tak ma len nesmelo pozoroval spod šiatra od kotlíka s gulášom (dúfajúc, že niekomu pri nakladaní spadne kus mäsa na zem). Pri odchode sa predsa len priblížil a oblizol mi lýtko. Trošku som síce stŕpla, ale nemám mu to za zlé. Keby som bola pes, tiež si chcem obliznúť lýtko. Len tak, nech viem, či je také dobré, ako vyzerá.

Spolu so psom ma sledovali štyri páry mužských očí (dúfajúc, že si s nimi vypijem trošku domácej a padne kus reči). Ja som sledovala svoje deti (dúfajúc, že nespadnú do rybníka). Môj Juro zase sledoval mňa (aby som pri pití domácej príliš neupadla). Každý sme niekoho sledovali, niečí pád. Tak ako to my ľudia máme vo zvyku a v záľube.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Len čo som si sadla, nemenovaný Dušan N. poznamenal – krásna tridsaťosmička. Trošku som sa zháčila, či až tak staro vyzerám (nechápte ma zle, 38 je nádherný vek, ale keď máte o 12 rokov menej, nechcete vyzerať na 38). Z neskoršej debaty vyplynulo, že tým myslel veľkosť môjho chodidla (každý máme svoje fetiše). 

Od fetišov sme plynule prešli k sexu, a neskôr k tým nepríjemnejším témam – vzťahom. Tu som ostala ohromene sedieť pri počúvaní o tom, ako nemenovanému Janovi chýba viac komunikácie zo strany partnerky. Mužovi od ženy? Sa žiada VIAC rozprávať? Nevídané. Neslýchané. A mal pravdu tento Janko. Lebo to pomenoval - tie naše ženské zatmenia, keď zaryto mlčíme, a niečo sa v nás deje, a na otázku čo odpovedáme "Neviem". (Na našu obhajobu, my ženy ozaj dakedy nevieme, a ja som sa potešila, že v tom nie som sama, v tomto Neviem priečinku! Pozdravujem Jankovu partnerku a ostatné neviemženy!)

SkryťVypnúť reklamu

Dušan N. rozprával o rozvode. O tom, aké peklo to bolo. O tom, že lásku môžeš stretnúť aj pri smetnom koši s fľaškou ruke. A o tom, že v živote okrem seba nepotrebuješ nikoho. Lebo keď musíš, sám si aj navaríš aj operieš. A že vtedy pochopil, načo je žena, načo je životný partner - pre radosť. Pre to, aby si sa mal s kým o ňu podeliť, aby ti ju ten niekto vedel priniesť a ty ju niekomu dať. Lebo ostatné si zabezpečíš ozaj všetko sám.

Potom k nám pricupitali moji dvaja mládenci, vysmiati ako keď ma na Veľkú noc mohli vyšibať. Spýtala som sa ich, aká je rybačka. – Výborná! - A koľko rybiek ste už chytili? – Ani jednu! - Napili sa a pokračovali v chytaní a šírení nákazlivej radosti. A mne zase raz odpálilo „dekel“ z týchto ich rozumčekov krásnych a čistých. Z ich uvažovania, spontánnosti, neočakávaní. Z radosti, ktorá nemá začiatok v cieli. Ktorá je nespútaná, nevypočítateľná, ktorá je v nich samých a bodka.

SkryťVypnúť reklamu

Oni pochopili o čom je to tu celé je, ten život, o čom rybačka. A to si ešte nestihli ani prečítať nápis na hrnčeku z darčekového obchodu : „Daj mužovi rybu a nasýtiš ho na celý deň. Nauč muža rybárčiť a strávi celý život s pivom a kamarátmi na rybách.“

A ja som si povedala, že aj my ženy si zaslúžime viac nasávať.... čerstvého vlhkého vzduchu a rybačkovej atmosféry. Prvýkrát som po dlhej dobe nevytiahla knižku z batoha, prvýkrát som Jura prosila, nech ostaneme dlhšie. Prvýkrát som bola vďačná, že len tak som. V hlúčiku ľudí so svojimi starosťami, ktorých spoločnosť rozptyľovala aj tie moje...

Za to, že som našla otvorené mysle na tom najneočakávanejšom mieste - pri rybníku medzi „tichými bláznami“. A za to, že občas tie najneužitočnejšie činnosti vháňajú do života ten najčistejší vzduch.

SkryťVypnúť reklamu

PS: Dušan, veľkosť môjho chodidla je v skutočnosti 38 a pol. Včera som ti nechcela kaziť radosť z odhadu, ale paranoja z toho, že by mi niekto chcel raz kúpiť topánky a vybral by zle, ma naplnila úzkosťou. /Aj vy ste sa zasmiali na nepravdepodobnosti vedľajšej vety prísudkovej z druhého súvetia? AJ JA! :)/ A vôbec netuším, či je tá veta prísudková, ak niekto viete, ozvite sa mi. Ďakujem. 

Júlia Jaššová

Júlia Jaššová

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Pani Bovaryová, ktorá verí, že recept na šťastie existuje, a je odhodlaná nájsť ho skôr, než bude potrebný arzén. Svoju druhú polovicu už nehľadá, lebo zistila, že sama nie je polovica, ale celok. *self love is the key* Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu