Tak som si po čase otvorila Tatarkovu poviedku Ešte s vami pobudnúť, kde nádherne opisuje urazenú nahnevanú ženu: "Trestá odopretím pôvabu: Nehľaď na mňa, a keď hľadíš, nemáš to dovolené, dopúšťaš sa ďalšieho priestupku." Poznáme, že? Taká naša klasika ženská. Len ho vytrestať! Len mu ukázať! Len mu dať! A chudák chlap, často (väčšinou) ani netuší, čoho sa dopustil.
A tušíme to vôbec my?
Som sa tak nad sebou zamyslela nedávno, tento víkend to bolo... chodila som namosúrená ako fúria, trieskala dvermi, kričala na deti a potom plakala, aká som to macocha. Samozrejme, ani manžela to neobišlo. A vôbec som netušila, čo mi je. Nič sa mi nestalo, ani on nič neurobil.
Veľa žien možno aj má dôvod, no prestáva sa o svojom probléme rozprávať. A tu, a hlavne tu - pri testosterónom nabitej polovici ľudstva - platí hádam dvojnásobne porekadlo, že nemému ani vlastná mať nerozumie.
Ženy, nebuďte ticho, chlap FAKT nevie, čo sa deje. Povedzte mu to, a dajte mu šancu reagovať. Chlap prežíva totálnu frustráciu a bezmocnosť, keď nevie, čo s vami. A nikto, žiaľ (či chvalabohu?:-), čítať myšlienky nevie.
Vždy, keď ma chytí takáto ženská náladička a všetko vo mne kričí a búcha si do hrude, prečo ma nikam nevezme, prečo chodí na ryby, prečo mi neurobí raňajky do postele, prečo mi nekúpi kvet... atď. Milión dôvodov... Tak si to vezmem z opačnej strany a neochotne navrhnem sama sebe: Julinka, itkaj, sprav mu omeletu, palacinky, skús byť aktívnejšia... Otočím sa v posteli na druhý bok a zmierim sa s tým, že si na raňajky každý vezmeme, čo chceme :-D Alebo: Nechoď dnes na taliančinu, vidíš, že je unavený z práce, decká ho zničia... a ja aj napriek tomu idem.
Lebo ženy, žiadame, pýtame, chceme, túžime... a čo sme my pripravené a ochotné DAŤ? Aká je moja pridaná hodnota, ktorou si manžela/partnera chcem udržať, pre ktorú budem pre neho atraktívna aj naďalej?
Už toľko netrestajme, skúsme viac chváliť, hladkať... majme v hlave trojuholník. Ten Maslowov, poznáte? Rozdelený horizontálnymi čiarami na niekoľko častí na hierarchiu potrieb. V tej najspodnejšej sú tie primárne, potrebné pre prežitie. A nie je to len jedlo, spánok či dýchanie. Je tam napríklad aj sex. V Aristofánovej Lysistrate jeho odopieraním ženy dopomohli k ukončeniu vojny, tak aká to je sila, uznajte! No robiť to "bezdôvodne" alebo bez toho, že by chlap tušil... hm... aby sme si nevyrobili v "dobrom úmysle" trojuholník z vlastného vzťahu. Lebo keď nemám vymurovaný prvý schodík, nevykročím na druhý ani tretí... a tak ďalej.
Teda ak fungujem na vzorci : niečo mi je - nevarím - všade neporiadok - nepobozkám - nerozprávam sa - ... vážne čakám, že mi muž donesie zo samej čistej lásky krabicu praliniek a diamantový prsteň?
Plňme hladné brušká, hladkajme viac, buďme o kus nežnejšie... a možno budeme všetky prekvapené, akých máme fajn chlapov po boku.
