Vzal ma nakupovať do obchodu s rybárskymi potrebami. Celý nákup trval VRAJ 15 minút (hodiny na rádiu v aute to nekompromisne potvrdili), no zafungovala teória relativity a ja som fyzicky cítila, ako starnem, určite šediviem, muselo prejsť aspoň 15 rokov...
Psychické príznaky ako nervozita a apatia nahradili príznaky somatické, rozbolela ma hlava, neskôr sa mi točila, tŕpli mi nohy... A potom, potom, keď už som sa bála, že načisto omdliem, som zbadala regál s náušnicami!
Krásne náušnice visiace na retiazke na mňa vrhali zlaté a strieborné odlesky, lákali ma zdiaľky, isto tomu dopomohol aj obrázok Britney Spears nalepený na regáliku, ten sa točil, navrchu zrkadielko, jej, môžem si ich vyskúšať, a jej, ako sa mi budú hodiť k šatám na ples (rybársky)! Podišla som bližšie, jeden pár som držala v rukách, čas sa vrátil do starých koľají, znova plynul rýchlo a srdce skákalo rýchlejšie a prudšie ako inokedy...
... keď som si ich priložila k ušiam a v zrkadielku som na zapínaní zbadala asi milimetrový protihrot. Au, dávať ich po plese dolu by asi dosť bolelo... AJ TIETO SÚ PRE TIE NEMÉ ŠUPINATÉ TVORY, KTORÉ MI CELÉ LETO (vlastne aj jar aj jeseň) KRADNÚ MANŽELA?
Poníženie. Toto slovo napadlo moje ofučané pocity, lebo kedy MNE manžel kúpil dáku čačku-mačku s flitrom, šenilkou, pierkom či štrasom (by ste neverili, aké sú tie ryby MÁRNIVÉ!!! že červíky, PRD MAKOVÝ! Tie pstružice a šťuky a kaprice, tie majú vyberaný vkus!) Nával žiarlivosti spôsobil zatmenie mysle, rozmýšľala som ako to tie prostoduché tvory robia, že sa im dostane všetkých tých ligôtok, a ešte s takým nadšením!
Žiarlivosť vypŕchla započúvaním sa do rozhovoru predavača s neskúseným mladým rybárom, keď mu vysvetľoval, že na dĺžke záleží. A prirodzene, aj na hrúbke! Akoby nie! Sprisahanecky som žmurkla, konečne to niekto vypovedal... V rukách držali udice, ale tuším, že aj v tom bol nejaký Freud zakopaný...
Myseľ sa mi odľahčila a ja som si prvýkrát v živote uvedomila, prečo ryby víťazia napriek drsnej pokožke, márnivosti a vysokým nákladom.
Lebo NEROZPRÁVAJÚ! Aké jednoduché! Veď čo potrebuje najviac môj manžel pri svojej utáranej manželke? Ticho a svätý pokoj. (A že prečo píšem blog. No z lásky k nemu!) A toľko som jej pocítila od neho, že ma má rád, aj takúto, veď si mohol nájsť nemé dievča... ale neurobil to!
Zrazu sa mi odnechcelo nakupovať, chcela som ísť naspäť domov k svojim bodkovaným deťom (kiahne v plnom prúde). A bolo mi jedno, že asi nič od Ježiška nedostanem, lebo som neposlúchala, že ešte nemáme ozdobený stromček, že všetko upratané je upratané na päť minút, a potom je opäť všade tekutý púder... (Vidíte, vonku ani vločky a u Jaššovcov bielo.) Bola som šťastná, že budeme chvíľu spolu, chvíľu ničnerobiť, chvíľu sa len tak tešiť.
ŠŤASTNÉ A VESELÉ, priatelia! Veľa úsmevu, náušníc bez protihrotov :-) a hlavne pokoja v duši.
PS: Britney Spears nie je môj hudobný ani nijaký vzor, len ma pomýlila jej fotka na regáli. Prečo je v rybárskom obchode regál s jej fotkou? Asi na nej fičia tie rybky. Mala by som začať fotodokumentovať, aby ste mi verili, v akom smiešnom svete žijeme.
