už od malička. je normálne že ako biele decká sa nebavíme v škole s cigánčencami. že sa s nimi nedelíme o desiaty a nevoláme ich hrať sa vonku. je normálne že nás ani nenapadne chodiť za ruku s cigáňom či cigánkou, nevoláme ich na akcie a po strednej škole vlastne už žiadnych cigáňov nepoznáme.
separujeme sa od nich v autobusoch, v mestských štvrtiach a vysokými plotmi okolo kurienov aby nám aby nám nezmizla tá troška čo tam máme.sťažujeme sa na ich hlučnosť, drzosť a primitivizmus, nálepkujeme ich ako sociálne prípady a neprispôsobých a potom ich potichu povinne pridájame vlastnými peniazmi v podobe všeobjímajúcej sociálnej pomoci.neberieme ich vážne a keby sa dalo, zodrali by sme z nich kožku na topánky. zakladáme o nich kategórie blbých vtipov, s radosťou praktizujeme starodávne teórie prezumpcie viny a sledujeme v ich obchodoch poza regále.keby dačo.
ukazujeme na nich prstom a klincujeme do chlievika menejcennosti, nepoužiteľnosti a nesvojprávnosti. potom o nich v debilných debatách verejných hovoríme ako o nežiadanom ohrozenom druhu, ktorí chceme humánne vyhubiť, na bielu tvár obrátiť a do života nášho dokoanlého zaradiť.najlepšie na samé dno, ku lopate, lebo na nič iné sa nehodia.vadí mi že z nich robíme nesvojprávne stádo ožratých debilov ktoré stráca v marazme neporiadku zodpovednosť za svoj vlastný život.
aj mna hnevajú cigáni. ale nie z princípu. vadí mi presne ten jeden ktorý si popálil dlážku a okná a teraz žobre po úradoch o nové. vadí mi presne tá cigánka čo má kopec detí po detských domovoch a vôbec ju to nezaujíma. vadí mi presne ten starý cigáň čo sa váľa začúraný po priekopách a smrdí na sto metrov. ale chcem sa vyhnúť zovšeobecňovaniu.
myslím že cigáni je etnikum a je iné. z histórie vieme že kočovali a mali svoje remeslá, identitu. a tá história nebola až taká dávna. cigáni kočovali ešte 150 rokov dozadu. pravda je, že nikdy to nebol národ polosvätý a všade vítaný. ľudia ich vyháňali a nikdy ich nezačlenili medzi seba. čím viac ich od seba vystrkvoali, tým viac narastala priepasť porozumenia.
myslím však, že putá ktoré spájali jednotlivcov v cigánskych komunitách boli natoľko silné a zviazané príslušnými pravidlami že sa ani nepotrebovali začleniť. až kým sa nemuseli. fakt, že niekto iní začal rozhodovať o ich živote, mieste pobytu sa im dostal pod kožu a fatálne zabil ich identitu.
zostalo torzo priživované na alkohole , tápajúce v neschopnosti postarať sa samo o seba , totálne závislé na majorite. tá ich potom živí, šatí , kára a ospravedlňuje.
myslím že cigáňom by sa malo priznať viac možností ovládať vlastný život. s väčším rizikom. aby mali o čo bojovať. aby sa neskrývali za zidealizovaných absolventov fakulty sociálne práce ktorí by si pre nich v prvom roku po škole aj od úst odtrhli.
nepredkladať im hotové a zadarmo. tak to proste v živote nefunguje. stará fráza "nič nieje zadarmo" plati. zadarmo nieje ani rešpekt a zodpovednosť.
myslím že najviac pomôže, keď my bieli zmeníme zmýšľanie. keď sa prestaneme cigáňov štítiť. keď ich prestaneme podvedome obviňovať zo všetkých zlodejstiev a podlostí. keď prestaneme zatvárať oči pred ich inakosťou a začneme ich rešpektovať. keď im priznáme ich inakosť a budeme to rešpektovať. bez žiadnych nánavistých podmazov.
rešpektovať fakt, že sú iní. farbou pleti, rečou, spôsobom života.nechajme im priestor nech sa vrátia k tomu čo je v nich jedinečné a dobré a toleranciou im umožnime konečne plnohodnotný život. inak sa to nedá. zmeňme sa my vo svojom vnútri , zbavme sa zidealizovaných predstáv o jedinečnosti a genialite nás samých a podajme im ruku. nie s almužnou . ako rovný rovnému a začnime stavať spolu. odznova.
