Narodila som sa do odhnívajúceho komunizmu. po dvoch rokoch na socialistickom sunare, opálená černobyľskou polárnou žiarou som sa šťastne dožila revolúcie.naši ma vtedy nevzali na námestie aby mi niekto nerozbil kľúčami hlavu. o tomto období som sa však dozvedela viac ako bolo treba z hlbokých a nekončiacich análov pamäte môjho Veľkého Otca. hodno spomenúť že Veľký Otec je môj biologický stvoriteľ, prekypujúci rozvahou, inteligenciou odvahou bojovať za tie najnaivnejšie ideály a extrémnou neprisposobivosťou do akejkoĺvek spoločnosti hoci je tá spoločnosť tvorená len jedným kusom iného človeka ako je on sám. Vždy elegantne oblečený arisokratický kocúr, na hlave čierny klobúk, dlhý čierny plášť a vydrhnuté topánky. Ladí. od hlavy po päty. čierne vlasy, modré jasné oči , sval jeden po druhom napatý do pôsobového postoja môjho Veľkého Otca.
na prvý pohľad usmiaty , nonšalantý seriózny. pod dokonalou maskou však skrýva nenávisť ku komunistickému režimu. hlbokú a ozajstnú. filozoficky zdôvodnenú, autenticky prežitú a fyzicky sa prejavujúcu hlbokou vráskou od koreňa nosu až do polky čela a pukajúcimi päsťami vo vreckách.
naivne, nehanbiac sa za svoje názory prehlasoval na prevádzke že komunsiti sú kurvy a že im tento režim nevydrží viacej ako do devadesiatych rokov. potom mal zvyčajne hodinovú ťažkú filozofickú prednášku spojenú s rukolapnými dôkazmi o pravdivosti svojich téz a potom zvyčajne padáka.
Ano, môj Veľký Otec je zásadový. Dodržať slovo je pre neho samozrejmé ako dodržiavať mydlovo- hajzlové toaletné návyky. Môj Veľký Otec za správnu vec obetuje všetko čo sa k tomu hodí. Môj Veľký Otec nemá páru. Má zložité etické pravidlá, hrubú chrbtovú kosť a starodávne maniere. Nerozumie hlúpym vtipom, zo zásady nepredajnosti svojej duše vypína reklamy. Nesleduje technické novinky a bojuje s počítačom ako zlodejom iných zásad ktoré sú veľmi ťažko definovateľné. v skratke- morálne hodnoty-.
Môj Veľký Otec je v dnešnej dobe absolútne nepoužiteľný.
revolúciu pociťoval ako začiatok nového života. znie to strašne telenovelisticky ale je to tak. scenárom mu boli jeho ilúzie o šťastnej zemi plnej oslobodených šťastných intelektuálov šetrne zaobchádzajúcimi s dedičstvom otcov, duchovným i materiálnym. napred západoeurópskemu štandardu, v ústrety krásnym slnečným dňom s vlkosťou max do 75%.
tento príbeh sa ale odohráva trochu neskôr. vtedy, keď sa do čela dostal buran. Vladimír Mečiar. muž s ozrutnou čeľusťou, hrubým hlasom a býčou šijou. a začali sa zverstvá
. rozdelila sa republika, jedna kauza stíhala druhú, cenzúra, strach, vraždy, klamstvá, krádeže, mafia, agresia, populizmus.
výsmech všetkých spravodlivých a poctivých.čas, keď sa krajina začínala zapĺňať kurvincami a SBS- kami.v čase ked sa s požehnaným najmocnejších varilo piko a kokaín a po uliciach sa povaľvali stáda ožratých, znechutených ľúdí, ktorí prišli o prácu a sny. hnoj sa valil zo spackanej ústavy a nebolo sa na koho obrátiť.
to všetko môj Veľký Otec videl. a chystal odvetu. odvetu za polámané a pošliapané ilúzie slobody a spravodlivosti.
denne nás vychovával k nenávisti k Vladimírovi Mečiarovi. dopodrobna vysvetľoval zákulisie jeho špinavých hier,objednaných vrážd a ústavných kľučiek. mala som pať rokov a hlavu zaborenú do slovenskej politickej scény devadesiatych rokov. môj brat na tom nebol o nič horšie. na stene sme mali prvý plnofarebný plagát HZDS a pravidelne, hodinu denne sme sa triafali do poslaneckých hláv zo vzdialenosti pol metra. večer sme zaspávali pri televíznych novinách a dlhodiahlom monológu Veľkého Otca láskyplne vysvetľujúc ohavnú Remiášovu vraždu.
pod maskou vyrovnanosti ním lomcovala nenávisť. snoval plán. Ako zabiť Vladimíra Mečiara.
dátum si stanovil na prvý máj. v detve. na folklórnych slávnostiach. patetické. Moj Veľký Otec neznáša folklór s mikorfónmi a teniskách na javisku. Môj Veľký Otec neznáša pretvárku. ani mečiarovu ani folklórnu.
na útok sme nacvičovali už od marca, len čo bolo potvrdené že Vladimír Mečiar sa prvomájovej trápnosti zúčastní. plán bol takýto.
ja, môj Veĺký Otec a môj brat pôjdeme akože nič na prvomájové slávnosti. Veľký Otec si oblečie nenávidené šušťáky a my mrvkáče rovnakého káro vzoru aby sme vyzerali ako dvojičky a zmiatli pozornosť. brat musel dať dolu tri kilo lebo sa do nich nespratal. dvojmesčná avitaminóza v detskom veku sa mu tragicky podpísala na duševnom vývoji- odvtedy číta len Troch, maximálne štyroch pátračov a potravinové reklamné letáky, tvz."klamáky.Obuté sme mali ohňuvzdorné gumáčiky s vyrezanými podošvami a v rukách nenápadné piškóty a DRU tyčinky.falošné.
brácho mal v balíčku odistený minigranát detskej veľkosti presne pasujúci do šesťročnej dlane, ja automatickú pištol, odistenú a náboje v v krabičke od cukríkov PEZ hneď po ruke v tajnom vnútornom vrecku károvaných nohavíc. v prípade neúspechu sme mali záložný plán. brat narýchlo prehltne granát ,ale nepožuje- to sme nacvičovali najdlhšie- ja si vsuniem pištol do gumákov s vyrezanými podošvami a po prvých nenápadných krkoch zbraň sama vypadne. nacvičeným Pelé kopancom sa zbraň odšuchne pod amfiteátrové sedačky, pod tučné lýtka detvianskych domácich paní a dôchodcovkých spolusympatizantov folklóru.
aby brácho nevybuchol, predtým prehltol azbestvo titánový sáčok. potom sme mu fúkli jemne do úst a sáčok sa podľa teórie môjho veľkého otca pravidelne rozložil po žalúdočných stenách môjho brata.ušká sáčku sme zakvačili na zdurené mandle krčné a vyšli sme.
plán:vôjdeme do areálu. budeme sa usmievať a prekrikovať. necháme s pohladkať starinou smrdiacmi dochodkynami, ktoré nemajú vlastné vnúčatá.otec si kúpi pivo hoci ivo nepije..usadíme sa v pravom rohu čo najďalej ˇod zábradlia, čo naviac krytí folkloristami. vyzabíjať folkloristov zvyšnými nábojmi bolo povolené až po hlavnom zásahu na Mečiara. brat mu trafí obradne granát do veľkej hlavy a ja ho doriadim automatom. potom nás Veľký Otec chytí a v panike utečieme. Nikto nás nebude podozrievať. sme predsa deti.
obrad sa začal. Vladimír vykročil na scénu ako prvý. za ním vyšla Anna Malíková. tá tiež patrila na náš zoznam nepriatéľov.potom ešte pár daľších ktorých ani nehodno spomínať. Gašparko a tak. skoncentrovali sme sa. otec nám ppozrel prižmúrenými očami do tváre, sústredene a pateticky nám čosi opakoval. nebolo počuť čo. strašne tam revala "Kopala studienku". zatisla som Otcovi dlaň a položila druhú ruku na PEZ nábojnicu. brat sa rozhliadal. čakal na moment keď vladímir pristúpi k mikrfónu a začne žvliachať. hudba dohrala, Vladímir si sám zatlieskal a vykročil. brat neváhal. rozmáchol sa a celou silou hodil granát ......a............ v tom momente sa nám trom zastavil svet. na krátky okamih sme sa stali určovateľmi osudu našej krajiny. granát letel a letel. oblúk ktorý opísal sa zdal takmer nekonečný. stalo sa však nečakané. Vladimir sa zohol! v momente keď odistený granát letel povetrím k nemu, vykročilo na pódium dieťa. upravené cukrové dievčisko z tých SBS - kárskych kruhov. podalo Vladimírovi kvet. trápny karafiat za desíka. červená burina, ktorá zničila jednej krajine šancu na slobodu.
granát s presnosťou preletel ponad Vladimírové veľké uši a napálil to rovno do úst Anny Malíkovej. stála za ním . vystretá, na pravej bradavke malá slovenská zástava. dokopy sa jej nič nestalo. granát v šoku prehltla ale keďže je známe, že národiari nemajú chrbtovú kosť ale zato žalúdok extra odolný takže strávia aj ten najvačší hnoj. nič sa jej nestalo. trošku odvtedy šušle. to si človek hned všimne.
a tak Vladimír ostal na žive. až doteraz.
so zvesenou hlavou sme sa pobrali domov. Veľký Otec dopil svoje prvé folklórne pivo, pritisol si nás bližšie k sebe aby nás tá banda nepošliapala. pred východom sme len tak zo sentimentu urobili tri saltá a vysstrieľali PEZ zásobník do vzduchu.
veď počkaj Vladimír. raz ťa dostaneme.
