Život je polievka

Viete, ja mám o živote takú veľmi špecifickú predstavu. Predstavte si všetkých ľudí na svete, ako stoja v radoch jeden vedľa druhého a pred každým jedným stojí veľký medený kotol s niečím veľmi nebezpečne bublajúcim. To je polievka so špeciálnym názvom Život. Každý jeden si varí tu svoju. ale pri polievke sa nedá len stáť a pozerať na ňu, ako vrie, nebudete predsa jesť prevarenú vodu, to je logické. Aj keď...sú i takí.

Skrátka...varíte polievku. Do radu pribúdajú stále noví a noví ľudia, ale tí sú ešte príliš maličkí, aby si svoju, ešte úplne číru polievočku varili sami, preto len stoja pri svojom maličkom kotlíku, nahliadajú doň a prísady pridávajú skôr rodičia, zamiešavajú tam len samé dobroty, kým druhou rukou trošku kazia svoju vlastnú polievku, no na to akosi nemajú dostatok sústredenia, majú predsa na starosti malý kotlík! Ten ale stále rastie, zväčšuje sa, rodičia pomaly strácajú prehľad, čo tam už stihli dať, až jedného dňa ich malý potomok nazlostene vykríkne, že už chce variť sám a začne sa s nimi biť o varechu, ktorú ešte nikdy v ruke nedržal.

Vráťme sa ale k vášmu už dostatočne veľkému a plnému kotlu. Áno, už je to naozajstný kotol, treba sa oň starať a navyše ešte dohliadať na polievku, aby nezačala príliš vrieť, každý dobrý kuchár predsa vie, že vriaca polievka, je pokazená polievka, to už ju môžete rovno vyliať a odísť z radu. Samozrejme, že nejakým tým občasným zabublaniam sa nevyhnete, no nikdy to nesmiete nechať zájsť príliš ďaleko, vždy treba trošičku stiahnuť plyn a porozmýšľať, kde je problém.

Vaša polievka sa od časov, keď vám s prípravou pomáhali rodičia, dosť zmenila, už to nie je tá dobručká sladučká dojčenská mňamka, už je to ozajstná polievka...s výraznými chuťovými nedostatkami. Sledujete ľudí okolo seba, nešťastníkov, ktorí na varenie nikdy talent nemali a miesto polievky majú v kotle hustú smradľavú vriacu hnedú gebuzinu, vidíte aj vyslúžilých kulinárov, ktorí odchádzajú so svojím konečne hotovým výsledkom preč z radu hrdí na svoju polievku, hoci nie je dokonalá, občas zbadáte aj kuchárskych géniov v obkľúčení obdivovateľov, ako za potlesku ochutnávajú tú svoju, takisto bluferov, ktorí ostatných len presviedčajú o dokonalej chuti.

A takisto ste tam vy, s vašou celkom obyčajnou polievkou bez zvláštnej výraznej chuti, pridávate to, čo môžete, za hrsť priateľov, štipku smiechu, niekoľko príbuzných, jedna na drobno pokrájaná sestra či tvrdohlavý stredne zrelý brat, pár lístkov úprimnosti...a v tom celom zhone, keď jednou rukou miešate, druhou krájate, treťou sa ešte načahujete za ponukami, ktoré prechádzajú okolo, ľudia vám strkajú pod nos rôzne šalamúnske rady a prísady, ktoré skutočne nepotrebujete, no vyzerajú tak lákavo, že ich skrátka pridať musíte. A opäť len zistíte, že ste sa nechali oklamať a opäť to nie je ono. Občas sa pár ingrediencií vo vašej polievke nevhodne zrazí a dôjde k problému, ktorý musíte štvrtou rukou odstraňovať. 

Je to skrátka zmätok ako sa patrí, vždy je čo robiť a tak vám neostáva veľa času a pozornosti na to dôležité – nájsť hlavnú prísadu. Každá, naozaj každá polievka potrebuje to hlavné, aby sa stala delikatesou, niečo, čo by zvýraznilo všetky chute a prísady, ktoré ste do nej doteraz pridali, niečo, čo by doplnilo všetky chýbajúce potraviny. Tej polievke by už potom nikdy nič nechýbalo, bola by kompletná., stačilo by už len dohliadať, aby príliš nezovrela.

Pozriete na svoj stôl. Nie je tam, poznáte všetky škatuľky, misky a fľaštičky, ani jedna neobsahuje to, čo potrebujete. Ochutnáte už pripravenú zmes. Nie, nie je to ono, stále tam niečo podstatné chýba, nech privierate oči akokoľvek silno. Tú prísadu nemáte. A tak urobíte dôležité rozhodnutie – treba sa vykašľať na všetko ostatné, hádam tá polievka príliš nezovrie, okoloidúcich klamárov si odteraz prestanete všímať, zosynchronizujete všetky ruky ktoré máte, pretože je na čase začať naozaj hľadať. Hľadať ako HĽADAŤ. 

Je to naozaj ťažká úloha, ktovie ako dlho to potrvá, určite nemôžme očakávať, že tú prísadu nájdete o tri kotly ďalej, nebudete predsa obhliadať kotly, čo máte rovno pod nosom, preto si naberiete malú vzorku, aby ste mohli testovať, zavriete svoj kotol, nech doň nenaprší a vyberiete sa na cestu. Prechádzate jeden kotol za druhým, sledujete rôznych kuchárov s ich tipmi a príbehmi, obzeráte stoly s prísadami, čítate popisy, ovoniavate a dlho, dlho nenarážate na nič ani približne vhodné. Už ste zúfalý, únava a úzkosť vás zmáha, vlastne máte chuť celé to vzdať a dovariť tú hlúpu polievku tak, ako je, veď nie je zlá, tí priatelia, ktorých ste tam obozretne pridali, snáď nahradia tú chýbajúcu chuť inou, namrzene kráčate späť k svojmu kotlu a zmierujete sa s tým, že cesta bola zbytočná...keď zbadáte maličkú nenápadnú škatuľku na stolíku kotla, ktorý stojí rovno vedľa toho vášho. Zdá sa vám, že zle vidíte a pristúpite bližšie. S vašou polievkou to už vyzerá kriticky, preto mimovoľne odkryjete pokrievku, zamiešate a nedočkavo sa načiahnete za tou pre vás tak živote dôležitou škatuľkou. Okrajovo zahliadnete prívetivú tvár, oči a úsmev mladého kuchára a vtedy už presne viete, že sa nemýlite. A naozaj ste to mali celý čas vedľa seba, po boku, presne, ako to má byť. Už len tá lákavá vôňa tiahnuca sa zo škatuľky vám prezradí, že to je ono, čo vám chýbalo, stačí len pár zrniečok do vašej polievky a deje sa zázrak pred vašimi očami. Polievka ožíva, naberá na vôňach, ktoré ste doteraz nikdy nezažili, ľahučko pohladí chuťové poháriky, cítite jej dokonalú chuť, ktorá vás napĺňa, cítite ju v každej bunke, váš kotol sa rozžiari a vy máte pocit, akoby na svete nebolo nič lepšie ako táto polievka, vy ste tou polievkou a vy sa konečne cítite...kompletne, dokonalo, najlepšie, ako sa len dá.

Gratulujeme vám, našli ste to najdôležitejšie, čo životu môže chýbať – láska.