Tak som trochu rozmýšľala. Pokiaľ sa dá v slove „trochu“ obsiahnuť celý deň. Celkom rada by som sa dnes dopísala aj k tomu, čo ja zvyknem volať podstatou celej záležitosti, no nie som si celkom istá, či sa mi to aj podarí.
Už sa cítim ako chlap. Teda, nie žeby som sa nejak extrémne rozumela do problematiky mužských pocitov, ale v skratke zhrnuté, vo všeobecnosti sa tvrdí, že chlapi sú tí, čo vždy na všetko zabudnú, žiadne dátumy si nepamätajú a narodeniny im naháňajú zimomriavky. Lenže to aj mne. A od priemerného muža mám dosť ďaleko.
