Čas čítania textu: 8 minút
V októbri 2020 naši chlapci so správnym morálnym kompasom bojujúci s temnými silami z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali a obvinili vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a spolu s ním aj zástupcu riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností (ÚZP) Norberta Paksiho, ktorý na tomto policajnom útvare pracoval celé desaťročia.
KONTEXT: ÚZPČ sa zaoberá odpočúvaním a sledovaním. Ide o jediný útvar polície, ktorý môže zákonným spôsobom používať spravodajskú techniku na získavanie informácií. Okrem toho vykonáva odpočúvanie aj pre iné zložky štátu. V podstate ide o servisné pracovisko. Zhromažďuje citlivé informácie, o ktoré je záujem v podsvetí, biznise aj v politike.
Dušana Kováčika vzali do väzby, od začiatku tvrdil, že je nevinný a poukazoval na tendenčnosť konania voči jeho osobe. Bránil sa na súde. Napokon ho v máji 2022 za prijatie úplatku 50-tisíc eur za "vybavenie" prepustenia z väzby Ľubomíra Kudličku a za to, že mal vyniesť utajované dokumenty, odsúdili na osem rokov. (Rozsudok Špecializovaného trestného súdu si môžete prečítať tu, rozsudok Najvyššieho súdu SR nájdete tu.)
Pred pár dňami mu na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti prerušili výkon trestu a najvyšší súd bude rozhodovať o jeho dovolaní, ktoré je mimoriadnym opravným prostriedkom.
„Norbert Paksi sa zmenil už niekoľko mesiacov pred obvinením a s nikým nekomunikoval, “opísali viaceré zdroje z bezpečnostného prostredia, vraj „vedel, čo sa na neho chystá v súvislosti s takáčovcami a hľadal si vopred aj advokáta“. Vzali ho do väzby z dôvodu obavy, že by sa vyhýbal trestnému stíhaniu, ovplyvňoval svedkov a pokračoval v trestnej činnosti. Napokon sa ihneď priznal a začal vypovedať na iné osoby. Vylúčili ho na samostatné konanie.
KONTEXT: Keď sa chcel bývalý novinár a príslušník Slovenskej informačnej služby Peter Tóth na jeseň 2018 skontaktovať s políciou kvôli vražde novinára Jána Kuciaka, požiadal o pomoc expríslušníka spravodajskej služby Františka Böhma.
Cez zástupcu riaditeľa ÚZPČ Norberta Paksiho ho spojil s Milanom Lučanským. Vtedajší policajný prezident Petra Tótha poslal za Branislavom Zurianom, ktorý bol riaditeľom protizločineckej jednotky NAKA. Kontakt viedol k obvineniu Mariana Kočnera z vraždy Jána Kuciaka. František Böhm a Norbert Paksi dúfali, že za sprostredkovanie dôležitého svedka získali priazeň Milana Lučanského a jeho kamaráta Branislava Zurina, ktorý sa stal šéfom NAKA.
Mobilné telefóny obsahujúce komunikáciu cez aplikáciu Threema, ktoré Peter Tóth vydal policajtom, spustili policajné akcie Búrka či Víchrica. Následne na NAKA odštartovali objasňovanie a vyšetrovanie exponovaných káuz.
V septembri 2020 NAKA realizovala akciou s názvom Boží mlyn. Obvinili a zadržali bývalého šéfa Kriminálneho úrad Finančnej správy SR Ľudovíta Makóa a súd ho vzal aj do väzby. Spolu s ním obvinili aj Františka Böhma, ktorý v čase policajnej akcie nebol na Slovensku. Jeho kontakt s príslušníkmi polície zabezpečoval práve Peter Tóth prostredníctvom ľudí z ministerstva vnútra, ministrom bol v tom čase Roman Mikulec (vtedy OĽaNO, dnes hnutie Slovensko.) Napokon Františka Böhma vzali do väzby. (Uznesenie o vzatí do väzby si môžete prečítať tu.)
Následne v októbri 2020 obvinili aj špeciálneho prokurátora Kováčika a zástupcu riaditeľa ÚZPČ Norberta Paksiho.
František Böhom aj Norbert Paksi, ktorí sa poznali celé roky, začali spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a dostali sa na slobodu. Na základe ich výpovedí v decembri 2020 pri akcii Judáš obvinili Milana Lučanského, ktorý vo väzbe po pár týždňoch umrel. František Böhm mal výčitky svedomia a v polovici februára 2021 sa zastrelil.
Bývalý zástupca riaditeľa ÚZPČ vypovedal na Dušana Kováčika, hoci ho osobne nepoznal. Na základe jeho svedectva sa exviceprezident finančnej správy Deniel Čech priznal a súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom. Usvedčuje svojho bývalého šéfa Jozefa Reháka.
Opísané udalosti sa dajú považovať za úplný počiatok vojny v bezpečnostných zložkách. Branislav Zurian je v súčasnosti šéfom inšpekcie, ktorá objasňuje a vyšetruje manipulácie trestných stíhaní z obdobia rokov 2020 až 2023.
Bez dokazovania na súde
V prípade Norberta Paksiho sa dokazovanie na súde nikdy nevykonávalo, v máji 2021 ho totiž odsúdili na základe dohody o vine a treste. Za založenie, zločineckej skupiny, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, prijímanie úplatku mu uložili úhrnný trest odňatia slobody päť rokov, zároveň aj trest prepadnutia majetku a tiež ochranný dohľad na dva roky. (Celý rozsudok si môžete prečítať tu.) Po odsúdení prešiel z väzby priamo do výkonu trestu. Poberá výsluhový dôchodok.
Ešte lete v roku 2021 začal v prípade Norberta Paksiho majetku konať konkurzný správca, upozornili na to Hospodárske noviny. Podľa registra ide o majetky a peniaze na účte v hodnote viac ako 1,2 milióna eur.
Zverejnený súpis majetku však neznamená, že by po speňažení prepadne celý štátu, niečo totiž patrí do bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) dotyčného. Keďže konkurz ešte nebol ukončený, právoplatný rozsudok o uložení trestu prepadnutia majetku nie vykonaný.
Obnova konania
Z výkonu trestu požiadal Norber Paksi o obnovu konania. V návrhu sa domáhal len zrušenia výroku o treste prepadnutia majetku s poukazom na nedávny nález Ústavného súdu SR. Na verejnom zasadnutí rovnaké rozhodnutie navrhol aj prokurátor z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry.
Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu Renáta Greif Radovčičová ešte v polovici apríla obnovu konania povolila. „Súd pri svojom postupe musel reflektovať na skutočnosť, že výrok o treste tvorí jednotný celok a je nedeliteľný, i keď sa skladá z jednotlivých druhov trestu a výrokov o spôsobe jeho výkonu,“ uviedla v uznesení s tým, že v tomto prípade sa uplatňuje princíp viazanosti súdu návrhom na obnovu konania a neskúma, či boli splnené podmienky obnovy konania u všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ale sa zaoberá dôvodnosťou podaného návrhu.
Poukázala na to, že v čase pôvodného rozhodnutia, zohľadňujúc výrok o treste ako nedeliteľný celok ako aj skutočnosť, že v pôvodnom konaní bolo obligatórne vylúčené uloženie iných druhov trestov, dospela k záveru, že po zistení podmienok na povolenie obnovy konania, zrušila celý výrok o treste (teda všetky druhy trestov ukladané v rámci jedného výroku o treste).
Podľa Trestného poriadku ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody, súd zároveň s rozhodnutím o povolení obnovy konania rozhodne aj o väzbe (vzatí do väzby, nevzatí do väzby alebo nahradení väzby).
Za odmenu vychádzky z basy
Sudkyňa poukázala na správu z väznice, podľa ktorej nie sú známe žiadne negatívne poznatky o osobe Norberta Paksiho. Hodnotili ho kladne a 32-krát mu povolili vychádzka mimo ústav za účelom podpory vzťahov s blízkymi osobami. Osemkrát bol disciplinárne odmenený, z toho päťkrát sa jednalo o mimoriadne voľno na opustenie ústavu v rozpätí troch až piatich dní, naposledy 11. marca 2024 na štyri dni. Disciplinárne potrestaný nebol.
Sudkyňa vnímala aj čas, ktorý uplynul od vzatia obvineného do väzby cez výkon trestu odňatia slobody až po zrušenie rozsudku po povolení obnovy konania.
Prihliadala aj na skutočnosť, že právoplatný výrok, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného, zostal nedotknutý, ako aj skutočnosť, že sa ku spáchaniu trestných činov priznal.
Zohľadnila tiež, že odsúdený opúšťa ústav na výkon trestu odňatia slobody v rámci vychádzok aj za odmenu a aktuálne nie je trestne stíhaný už v žiadnom inom prípade. Nevidela tak žiaden dôvod väzby.
Prípad vrátila prokurátorovi do prípravného konania. (Celé uznesenie si môžete prečítať tu .)
Stále si chráni kajúcnika
Proti uzneseniu podal sťažnosť prokurátor. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou Špecializovaného trestného súdu, podľa ktorej výrok o treste tvorí jednotný celok a je nedeliteľný, aj keď sa skladá z jednotlivých druhov trestu a výrokov o spôsobe jeho výkonu. Zastáva názor, že pri povolení obnovy konania je možné zrušiť výrok o treste len v časti týkajúcej sa trestu prepadnutia majetku.
Poukázal na to, že Norbertovi Paksimu bol mimoriadne znižovaný trest na minimálne možnú hranicu prípustnú Trestným zákonom, pričom pri nedotknutom výroku o vine bude znovu potrebné rozhodnúť o výroku o treste, kde s najväčšou pravdepodobnosťou prichádza do úvahy uloženie takého istého úhrnného trestu odňatia slobody.
„...Pri doterajšej dĺžke vykonaného trestu odňatia slobody má význam jeho kontinuálne plynutie, keďže obvinený by mohol spĺňať podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,,“ uviedol prokurátor a zrušenie celého trestu a prepustenie obvineného na slobodu je v neprospech obvineného.
Za zmätočné považoval aj vrátenie veci do prípravného konania, keďže pôvodný trest bol obvinenému uložený po schválení dohody o vine a treste a povolením obnovy konania nedošlo k zrušeniu výroku o vine.
Súd súhlasil so stíhaním na slobode
Senát Najvyššieho súdu SR zložený z predsedníčky Martiny Zeleňákovej a sudcov Pavla Farkaša a Dušana Szabóa v prípade rozhodol ešte 29. mája. Konštatoval, že Špecializovaný trestný súd konal správne, ak zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu vo výroku o treste (teda vo výroku týkajúcom sa všetkých trestov, ktoré mu boli uložené), pokiaľ zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Nepostupoval však správne, ak nezrušil aj výrok o uloženom ochrannom dohľade pre odsúdeného.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa o vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania najvyšší súd nepovažuje za správne. Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú uzavrel obvinený s prokurátorom a potvrdil ju rozsudkom.
„...vráteniu veci do prípravného konania bráni práve právoplatné súdne rozhodnutie o vine, ktorým bolo čiastočne ukončené súdne konanie, ktoré je potrebné dokončiť rozhodnutím súdu o treste. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva možnosť súdne konanie, čiastočne ukončené právoplatným rozhodnutím o vine, prerušiť prípravným konaním a následne opätovne pokračovať súdnym konaním a rozhodnutím o treste alebo inak povedané, vrátiť do prípravného konania len časť veci,“ uviedol v uznesení senát Najvyššieho súdu SR.
Zastáva názor tiež, že v konaní po povolení obnovy konania súd môže na verejnom zasadnutí dať priestor prokurátorovi a obvinenému, aby pôvodnú dohodu o vine a treste modifikovali v časti výroku o treste a pokiaľ sa tak stane, súd schváli novú dohodu o treste.
Najvyšší súd sa stotožnil aj s rozhodnutím o nevzatí Norberta Paksiho do väzby. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR si môžete prečítať tu.)
Zrušenie rozsudku a nevzatie Norberta Paksiho do väzby znamená, že ho prepustili z výkonu trestu. Na nové pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde tak čaká na slobode, termín ešte nie je známy. Keď som bývalého policajného funkcionára kontaktovala, vyjadriť sa nechcel.
