Harabin vysvetľuje, prečo zrušil rozsudok. Voči Kýblovi boli zaujatí

Senát Najvyššieho súdu v zložení z predsedu Štefana Harabina a sudcov Martina Piovartsyho a Pavla Frakaša 6. februára zrušil rozsudok nad Róbertom Lališom a spol. mimo oslobodzujúcej časti Martina Bihariho. 

Róbert Lališ alias Kýbel v odvolaní prostredníctvom svojich obhajcov Mareka Paru a Martina Pohoveja okrem iného namietal zaujatosť senátu, nakoľko v tomto istom zložení, v iných trestných veciach ten istý senát uznal jeho vinu zo spáchania založenia zločineckej skupiny a účasti na vražde.

Rozhodovali o iných

Harabinov senát v úvode rozhodnutia rozoberá viac ako 40 osôb. Ide o mužov z rôznych káuz sýkorovcov, ktorí v tomto prípade vypovedali ako svedkovia. Skúmal kto bol kedy, za čo odsúdený a aké stíhania sa proti nemu ešte vedú. Medzi nimi sú Richard Rakický alias Riki a David Takáč.

„Vzhľadom na zjavne úzku bezprostrednú a nepochybnú personálnu, skutkovú a právnu spojitosť ako priamych aktérov skutkov obžaloby i v záujme sprehľadnenia celej trestnej činnosti,“ vysvetlil, prečo poukázal na výsledky ich doterajších trestných stíhaní.

Ten istý senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu Jozefa Šutku a sudcov Jána Giertliho a Jána Hrubalu, ktorý súdil Kýbla a spol. schválil v apríli 2013 u Davida Takáča dohodu o vine a treste.

Odsúdili ho za to, že minimálne od roku 2008 pôsobil v zločineckej skupine pod Rolandom Zdichavským na najnižšom stupni hierarchie. Dostal trest osem rokov.

V júli 2014 zase schválil ten istý senát dohodu o vine a treste v prípade Richarda Rakického. Odsúdili ho členstvo v zločineckej skupine, za to, že v nej pôsobil na území Senca a okolia a vykonával ochranku dnes už nebohému Petrovi Havašiu a potom aj Martinovi Biharimu . Tiež za vraždu Róberta Pála z konkurenčnej skupiny takáčovcov z novembra 2003. Rakický bol jeden zo strelcov. Dostal trest 12 rokov.

Označili ho za vinného skôr

V skutkových vetách (opis kto, kde, kedy a ako čin spáchal - pozn. autorky) týchto dohôd je uvedené celé meno a priezvisko Róberta Lališa. Píše sa tam, „že bol zakladateľom a šéfom zločineckej skupiny sýkorovci od jej vzniku, že pôsobil na najvyššej riadiacej úrovni zločineckej skupiny sýkorovci.“

V týchto dohodách o vine a treste ďalej potom senát Špecializovaného trestného súdu rozoberá trestnú činnosť Takáča, či Rakického, ku ktorej sa priznali.

To isté sa stalo v tejto kauze, keď sa Martin Kováč na súde v rámci konania s Lališom a spol. v januári 2015 priznal a senát prijal jeho vyhlásenie o vine.

To sa týka aj Kýblovych spoluobžalovaných Ivana Cuppera, Jozefa Roháča a Martina Bihariho.

„Senát konajúci vo veciach Takáča, Rakického a Kováča tým, že v skutkových vetách uviedol celé mená Lališa, Cuppera, Roháča a Bihariho nepochybne prejudikoval ich vinu skôr ako boli právoplatne odsúdení,“ uviedol Harabin o zrušení rozsudku.

Podľa Harabina tak bol Lališ uznaný za vinného, skôr ako rozhodli v prípade, kde čelí obžalobe.

Odvoláva sa na ustanovenie trestného poriadku, že súd môže rozhodnúť vo vzťahu k obvinenému iba v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste, ale zásadne nie k iným osobám, pričom je povinný skúmať aj to, či je obvinený dostatočne vyrozumený s následkami dohody, aby sa presvedčil o jej dobrovoľnosti akceptovania takejto dohody, vrátane možnosti opravného prostriedku.

Zaujatý senát

 „Ak sa vecnými a relevantnými argumentami preukáže prítomnosť predsudkov alebo predpojatosti u konajúceho sudcu, je možné vysloviť predpoklad na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existenciu dôvodu, či dôvodov na jeho vylúčenie,“ vyhlásil Harabin.

Podľa Harabina pri námietkach Lališa na sudcov Šutku, Hrubalu a Giertliho treba uviesť, že posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, alebo necíti byť zaujatý, ale v objektívnej úvahe, či sudca zaujatý mohol byť.

Odvolací súd upriamil pozornosť na skúmanie dôvodov nestrannosti pre pomer všetkých troch členov senátu k prejednávanej veci a obžalovaným.

Róbert Lališ alias Kýbel (zdroj: TV JOJ)

Harabinov senát tvrdí, že zaujatosť senátu Špecializovaného trestného súdu bola bez najmenších pochybností evidentne prítomná.

 „Ak ten istý senát bez toho, aby v konkrétnej trestnej veci konkrétna osoba bolo obžalovaná, rozhodol o jej vine, alebo naznačil, konkrétnu kvalifikáciu konania s označením tejto osoby spôsobom nezameniteľným s inou, vrátane citácie mena a priezviska vo výrokovej časti rozsudku ide o zjavné porušenie zásady prezumpcie neviny, ale zároveň v širších súvislostiach i o porušenie princípu zákazu Ne bis idem (nie dvakrát za to isté – pozn. autorky) a v konečnom dôsledku aj o neprípustnosť rozhodovania sudcov senátu, ktorí mali byť v takejto veci vylúčení,“ skonštatoval Harabin.

Rozhodnutie sa však vzťahuje aj Martina Bihariho alias Rusa, ktorý si odvolanie nepodal. Ide o zásadu „Beneficium cohaesionis“. (Viac si môžete prečítať tu.)

Prípad sa vracia späť

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu z marca 2016 senát Najvyššieho súdu zrušil. Prípad vrátil späť a nariadil, aby o prípade rozhodoval senát v inom zložení.

"Rešpektujeme rozhodnutie Najvyššieho súdu a nebudeme ho komentovať," povedala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjaková.

Hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová uviedla: "Nejde o rozhodnutie, ktorým by bola vec právoplatne ukončená, preto ju nebudeme komentovať."

Čo je ešte v rozhodnutí?

• Senát Štefana Harabina v rozhodnutí poukazuje na to, že aj keď sa spoluobžalovaný Jozef Roháč vzdal práva účasti na pojednávaniach, súd ho musí o termínoch upovedomiť. To sa v niektorých prípadoch upovedomovania o termínoch pojednávaní nestalo. Oznámenia za neho preberal niekto iný.

• Rozoberá aj problém svedkov kajúcnikov a benefitov, ktorí títo za svoje svedectvá proti Lališovi a spol. dostali.

• Obsiahlo sa zaoberá prípadom vraždy Alojza Házyho z júna 1998, z ktorej sú v tomto konaní obžalovaní Róbert Lališ a Alojz Kromka. Házy mal blízko k černákovcovi Milošovi Kaštanovi, robil mu poskoka, pridal sa však k diničovcom.

Téme sa budem venovať aj v nasledujúcich článkoch.