Kauza bossa sýkorovcov Kýbla sa zmenila na boj proti Harabinovi

Špecializovaný trestný súd sa v stredu a vo štvrtok nanovo zaoberal kauzou skupiny sýkorovci. Podľa obžaloby na čele gangu stál Róbert Lališ alias Kýbel, ktorého volali aj Malý, alebo pre jeho krutosť aj Gestapák. 

Senát Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina totiž rozsudok senátu Špecializovaného trestného súdu, ktorému predsedá Jozef Šutka z marca minulého roka zrušil. Vyslovil názor, že senát bol voči Kýblovi zaujatý.

Róbert Lališ v úvode opäť vzniesol námietku zaujatosti voči senátu Šutku. "Páni sudcovia, pán prokurátor a senát Najvyššieho súdu Juraja Klimenta, pošliapali ste moje právo na spravodlivý proces," vyhlásil. Doplnil, že mu bolo uprené, aby jeho vec prejednával nestranný a nezávislý súd". S námietkou však neuspel. 

Objavil sa Lipšic

V prípade sa objavil exminister spravodlivosti a exminister vnútra, bývalý poslanec, advokát Daniel Lipšic. Je splnomocnec rodičov zavraždeného Romana Deáka, ktorí sa doteraz zastupovali sami.

Práve v čase keď bol Lipšic ministrom vnútra, Lališ ušiel. Stalo sa tak na prelome rokov 2011 a 2012. Podľa svedeckých výpovedí dostal dopredu policajné uznesenie, ktoré sa týkalo jeho prípadu. Z úkrytu si nechal zisťovať informácie o prokurátorvi a policajtoch, ktorí na kauze sýkorovci pracovali. Doplapiť sa ho podarilo až v októbri 2015. Lališ mal pri sebe falošné doklady totožnosti na meno muža, ktorý pravidelne sledoval pojednávania.

Opäť doživotie

O Kýblovi a spol. rozhodoval pôvodný senát Špecializovaného trestného súdu, ktorému predsedá Šutka. 

Riadil sa totiž rozhodnutím Najvyššieho súdu senátu Juraja Klimenta, podľa, ktorého zaujatý nie je.

Rozsudok ostal nezmenený. Kýbel opäť dostal doživotie. Doživotie dostali aj spoluobžalovaní Ivan Cupper zvaný Vincko a Jozef Roháč alias Potkan, či Čapica.

Martina Bihariho prezývaného Rus odsúdilil na 23 rokov. U obžalovaného Alojza Kromku, ktorému dali novinári prezývku Čistič upustili od potrestania. Doživotie si už odpykáva za iné vraždy.

Rozsudok nie je právoplatný. Lališov obhajca Marek Para podáva odvolanie. Rozhodovať tak bude opäť Najvyšší súd a mal by tak robiť opäť senát Štefana Harabina.

Námietka, námietka, námietka

Prokurátor Úradu špciálnej prokuratúry, ktorý si neželá, aby médiá zverejňovali jeho meno však podal voči Harabinovmu senátu námietku zaujatosti.

„Vzhľadom na to, že pri predchádzajúcom odvolacom konaní sa vyjadroval k hodnoteniu dôkazov, čo považujem za postup, ktorý nebol v súlade s trestným poriadkom, a tým založil dôvody pochybnosti o ich zaujatosti k tejto veci," uviedol.

Harabina namietal aj z dôvodu, že „na adresu Špecializovaného trestného súdu sa verejne vyjadril, že ide o fašistický súd“.

Námietku zaujatosti podal aj obhajca Kromku Namir Alyasry. Namietal zase Klimentov senát.„Poskytoval vo svojom rozhodnutí právne poradentstvo prokurátorovi, ktorého sa pevne drží a v zmysle jeho inštrukcií vzniesol námietku voči senátu Štefana Harabina, čím senát prestal byť nestraným,“ skonštatoval.

Vysvetlil, že „Kliment v rozhodnutí radí prokurátorovi, aby v odvolacom konaní vzniesol námietku zaujatosti voči senátu JUDr. Harabina, čím, ľudovo povedané, chce dostať tento senát von z hry, aby o odvolaní rozhodoval už ďalší senát Najvyššieho súdu."

Medzi Klimentom a Harabimom som dlhodobé nezhody.

Námietku zaujatosti vzniesol aj splnomocnec poškodených Deákovcov Lipšic. „Vo vzťahu k mojej osobe, ako k splnomocnencovi poškodených, si myslím, že zaujatosť je pomerne zrejmá a písomne ju podrobne zdôvodním, čo nebude až taký veľký problém," povedal.

Harabin sa okrem iného v septembri 2008 v parlamente vyjadril na adresu Lipšica: "Pôjdeš do basy, ty hajzel." Harabin bol v tom čase ministrom spravodlivosti a v parlamente sa hlasovalo o jeho odvolaní z funkcie. Lipšic bol vtedy poslancom za KDH.

Lališov obhajca Marek Para považuje podanie námietok zo strany prokurátora a splnomocneca pošodených za obštrukčné, s tým, že bližšie sa vyjadrí až po ich písomnom odôvodenení.

V súčasnosti Štefan Harabin zo strany predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej a predsedníčky Súdnej rady Jany Bajánkovej čelí šestim návrhov na discipinárne potrestanie, pričom mu hrozí aj najprísnejší trest - strata sudcovskej funkcie. V prípade troch návrhov sa Harabinovi podarilo uspieť, žiaden verdikt však zatiaľ nie je právoplatný.

Harabin verejne opakovane verbálne útočí na predsedníčku Najvyššieho súdu Danielu Švecovú, ktorá sa práve tento týždeň pre časopis Plus 7 DNÍ vyjadrila, že "jeho výroky považuje za infantilné".

Najskôr o námietkach, potom o Kýblovi

Harabinov aj Klimentov senát sa budú musieť teraz k námietkam vyjadriť. Až potom sa rozhodne, či bude o nových odvolaniach rozhodovať opäť Harabinov senát, alebo bude prípad pridelený novému, inému senátu Najvyššieho súdu.

Ak by kauza ostala senátu Harabina, dá sa predpokladať, že svoj právny názor nezmení. V prípade, že by mal rozhodovať nový senát, sudcovia si budú musieť naštudovať celý rozsiahly spis.

Lališov obhajca podal už druhú ústavnú sťažnosť a maximálna možná lehota väzby pre obžalovaného Cuppera končí tento rok v septembri. 

Všetko o kauze Kýbel a spol. na súde

Prvé doživotie

Vlani v marci senát Špecializovaného trestného súdu Špecializovaného trestného súdu v zložení z predsedu Jozefa Šutku a sudov Jána Hrubalu a Jána Giertliho uznal Róberta Lališa vinného zo založenia zločineckej skupiny, z piatich vrážd, všeobecného ohrozenia. „Absolútna neúcta k ľudskému životu, bezohľadnosť, sebeckosť, bezcitnosť a morálna zvrhlosť,“ napísal Šutka o Lališovi v rozsudku. Poslali ho za mreže na doživotie.

Harabin ich označil za zaujatých

Senát Najvyššieho súdu vedený Štefanom Harabinom začiatkom februára rozsudok zrušil a povedal, že senát Špecializovaného trestného súdu pod vedením Jozefa Šutku je zaujatý.

Podľa senátu Harabina senát Šutku uznal Lališa za vinného skôr, ako rozhodol v prípade, v ktorom čelí obžalobe. Tvrdí, že sa tak stalo vtedy, keď už skôr schválil dohody o vine a treste inými sýkorovcami.

V skutkových vetách (opis kto, kde, kedy a ako čin spáchal - pozn. autorky) týchto dohôd je uvedené celé meno a priezvisko Róberta Lališa. Píše sa tam, „že bol zakladateľom a šéfom zločineckej skupiny sýkorovci od jej vzniku, že pôsobil na najvyššej riadiacej úrovni zločineckej skupiny sýkorovci. Prikázal, aby sa prípadom zaoberal iný senát.

Nemal by kto súdiť

Predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban sa tak obrátil na Najvyšší súd s návrhom na odňatie prípadu. Dôvody uvedené v Hrabinovom rozhodnutí totiž podľa neho by bránili 13 zo 14 sudcov prejednať a rozhodnúť vo veci Lališa , pretože už rozhodovali o obvinených osobách v trestnej veci, týkajúcej sa zločineckej skupiny sýkorovci.

Senát Najvyššieho súd pod vedením Juraja Klimenta v marci rozhodol, že sudcovia Šutka, Giertli a Hrubala, nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obžalovanému Lališovi.

Pripomenul, že o námietke zaujatosti totiž ešte pred Harabinom rozhodoval iný senát Najvyššieho súdu pod vedením Petra Krajčoviča.

O námietke už raz rozhodli

Lališovi advokáti totiž zaujatosť namietali už počas pojednávania. Špecializovaný trestný súd však námietku zamietol. Lališ tak podal sťažnosť a ešte v januári 2016 rozhodol Najvyšší súd. Senát Petra Krajčoviča vyslovil názor, že uvedenie mena Róberta Lališa v dohodách o vine a treste neprejudikuje jeho vinu.

„Pričom porušenie prezumpcie neviny sa evidentne nemôže dotýkať tých skutkov, ktoré nie sú predmetom odsudzujúceho rozsudku vo vzťahu k odsúdených v dohodách o vine a treste a naopak sú predmetom obžaloby u obžalovaného Róberta Lališa,“ podotkol Krajčovičov senát a sťažnosť zamietli ako nedôvodnú.

Ústavný súd, tvrdí, že Kýbel nevyčerpal všetky možnosti

Advokáti Lališa podali aj ústavnú sťažnosť. Úspešní však neboli, podľa uznesenia Ústavného súdu z júna 2016 Lališ bude mať v ďalšom štádiu trestného konania k dispozíciu právne prostriedky na účinnú obranu, o ktorých budú nie len oprávnené,a le aj povinné rozhodnúť príslušné všeobecné súdy.

Zasadlo aj kolégium

Ak sú právne názory odlišné, môže zasadnúť trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu a vydať zjednocujúce stanovisko.

V apríli kolégium zvolal jeho predseda Libor Duľa, na základe generálneho prokurátora a predsedu jedného zo senátov Najvyššieho súdu.

„Kolégium prijalo stanovisko, v ktorom (obsahovo) ustálilo, že sudca, ktorý sa zúčastnil na skoršom schválení dohody o vine a treste určitého obvineného, ak dohoda konštatuje aj účasť inej osoby na spáchaní dotknutej trestnej činnosti, nie je vylúčený z neskoršieho konania o obžalobe podanej proti naposledy uvedenej „inej“ osobe (ako obvinenému v neskôr vedenom trestnom konaní),“ informoval hovorca súdu Boris Urbančík.

Kolégium sa tiež a uznieslo, že opätovné rozhodovanie o vylúčení sudcu z rovnakého dôvodu (vo vzťahu k tej istej okolnosti) už nie je možné, a to ani v odvolacom konaní.

Hovorca doplnil, že z hľadiska zjednocovania, neuspel pri prijímaní stanoviska právny názor, vyjadrený v rozhodnutí senátu najvyššieho súdu, ktorému predsedal Štefan Harabin vo veci Róbert Lališa. a spol. v kauze „sýkorovcov“.