Čas čítania textu: 7 minút
Ešte koncom marca dovolací senát Najvyššieho súdu SR na čele s predsedom Petrom Štiftom rozhodol o zrušení rozsudku Špecializovaného trestného súdu a aj nadväzujúce rozhodnutia, ktorými najvyššieho postaveného člena zločineckej skupiny sýkorovcov Róberta Lališa s prezývkou Kýbel v júni 2018 za založenie zločineckej skupiny, viaceré vraždy a iné tresty odsúdili na doživotie. (Chronológiu celého prípadu si môžete prečítať tu.)
Zároveň ho vzal do väzby z dôvodu obavy, že by ušiel. Prípad sa tak vrátil na začiatok na Špecializovaný trestný súd, rozhodovať však musí senát, ktorého členovia už skôr nevyriekli verdikt o iných sýkorovcov. (Viac si môžete prečítať v článku tu.)
Novela Trestného poriadku
Od polovice marca je účinná novela Trestného poriadku, zmeny sa dotkli aj tohto prípadu. Podľa novely je prokurátor povinný doručiť súdu zoznam benefitov kajúcnikov. Ide o zoznam výhod, ktoré dostali spolupracujúci obvinení či svedkovia, ktorí v danej kauze vypovedajú. Za benefit sa považuje odklon v trestnom konaní, ako dohoda o vine a treste, podmienečné zastavenie trestného stíhania, dočasné odloženie vznesenia obvinenia či prerušenie trestného stíhania.
Ak súd konštatuje, že kajúcnici získali výhody v rozpore so zákonom, nestíhali ich vlastnú trestnú činnosť alebo boli orgány činné v trestnom konaní pri ich stíhaní neprimerane zhovievavé, musí obžalobu odmietnuť. Prípad sa tak vráti do prípravného konania. S tým však súvisia aj ďalšie ustanovenia novely o predbežnom preskúmaní obžaloby na verejnom zasadnutí, na ktorom sa má súd týmito skutočnosťami zaoberať.
Námietka zaujatosti voči členke senátu
V uvedenom prípade Lališa alias Kýbla, ktorý pred trestným stíhaním ušiel na prelome rokov 2011 a 2012 a zatknúť sa ho podarilo až v októbri 2015, v čase keď už bol prípad na súde, sa tak nestalo.
Predseda senátu Jozef Pikna nariadil rovno hlavné pojednávanie. Až na hlavnom pojednávaní sa Róbert Lališ a jeho advokát Marek Para dostali k zoznamu benefitov. Senát rozhodoval aj o námietke zaujatosti voči členke senátu Ružene Sabovej.
Obhajcovi doručili tri rozsudky Špecializovaného trestného súdu z prípadov iných sýkorovcov, o ktorých už skôr rozhodovala práve spomínaná sudkyňa. Predseda senátu Jozef Pikna na pojednávaní prečítal skutkové vety (opis skutku, kto, kde, kedy a ako ho spáchal – pozn. autorky), ani v jednej však nebol nijakým spôsobom uvedený Róbert Lališ. Išlo o kauzu zmeniek súvisiacu s prípadom expríslušníka spravodajskej služby Ľuboša Kosíka, podpálenie kaderníctva a podpálenie auta, ktoré spáchali sýkorovci.
Sudkyňa Ružena Sabová sama neoznámila svoju zaujatosť a podľa názoru senátu ani žiaden z troch predsedom súdu predložených rozsudkov neobsahuje také konštatovanie, ktoré by vylučovali jej nestrannosť. Senát konštatoval, že Róbert Lališ nebol žiadnym spôsobom spomenutý a v skutkových vetách nie je prejudikovaná jeho vina. V pomere hlasov 3:0 konštatovali, že z prípadu nie je vylúčená. Advokát Marek Para podal sťažnosť a bude o nej rozhodovať Najvyšší súd SR. (Viac si môžete prečítať v článkoch tu a tu.)
N/existencia zločineckej skupiny sýkorovcov
Podľa advokáta Marek Paru však rozsudky nestačia a žiadal spisy z týchto prípadov, chcel preveriť, že či v nich nebol uvedený jeho klient ako člen skupiny sýkorovcov. „Z obsahom týchto rozsudkov som sa oboznámil, avšak nakoľko som nebol procesnou stranou v uvedených trestných veciach, v dôsledku čoho nemám právo žiadať o nahliadnutie do týchto vyšetrovacích, či súdnych spisov,“ povedal a žiadal predsedu senátu, aby uvedené podklady pre účely výkonu práva na obhajobu zabezpečil.
Argumentuje však aj tým, že sudkyňu Ruženu Sabovú je nevyhnutné vylúčiť z dôvodu jej viazanosti na svoje predchádzajúce rozsudky a spolupracujúcim osobám priznané výhody, je pre ňu nevyhnutné zachovať kontinuitu svojich rozhodnutí, v dôsledku čoho jeho klient nemá už vopred žiadnu možnosť argumentovať vo svoj prospech a presvedčiť ju o neexistencii zločineckej skupiny sýkorovci.
„S čím nevyhnutne súvisí nemožnosť presvedčiť ju o neprimeranosti výhod priznaných spolupracujúcim obvineným z jej strany za to, že o existencii tejto (v aktuálnom konaní len predpokladanej) zločineckej skupiny vypovedali,“ uviedol.
Advokát tiež uviedol, že prokurátor Peter Kysel nepredložil kompletný zoznam benefitov a nesplnil si tak zákonnú povinnosť.
Ďalší rozsudok
Advokát Marek Para si všimol aj rozsudok, ešte z apríla 2015 senátu, ktorý viedla práve Ružena Sabová. Senát schválil dohodu o vine a treste viacerých obvinených sýkorovcov za drogovú trestnú činnosť. Ide o pre verejnosť menej známy prípad osôb okolo Michala Blažíčka alias Jaštera.
Podľa opisu skutku mali obžalovaný predávať drogy pre zločineckú skupinu sýkorovci. „...pri opise skutku je v závere konštatované, že peniaze z predaja drog boli odovzdávané R.L. a že je najvyššie postavená osoba zločineckej skupiny.“, pričom tento rozsudok senát Špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní o nevylúčení Ruženy Sabovej nezohľadnil.
„Na uvedenom zásahu do práva na zachovanie prezumpcie neviny, ktorý bez akýchkoľvek pochybností a už sám o sebe má za následok vylúčenie dotknutej sudkyne z vykonávania úkonov v aktuálnej trestnej veci, nemení nič ani tá skutočnosť, že klient je označený „len“ iniciálami R.L.,“ uviedol Marek Para a poukázal na už známu kauzu Pavla Muchu.
Sťažnosť na prokurátora
„Predloženie uvedeného rozsudku Špecializovaného trestného súdu, dokumentuje absenciu ochrany základných práv súdom prvého stupňa, nakoľko absolútne nekriticky akceptuje protiprávne praktiky prokurátora doktora Petra Kysela, ktorý je už porušovaním základných ľudských práv a slobôd doslova vyhlásený,“ uviedol Marek Para. Narážal na to, že k zoznamu benefitov sa dostal až na pojednávaní a nemohol sa pripraviť a riadne odôvodniť námietku.
Spomenul tiež, že dotyčný prokurátor pri zásahoch do práv a slobôd klienta postupuje vedome a vôľovo, teda cielene. Poukázal na to, že v spomínanej drogovej kauze naformuloval znenie skutku tak, že spôsobil zásah do prezumpcie neviny Róberta Lališa.
Na generálnu prokuratúru sa z tohto dôvodu obrátil so sťažnosťou na Petra Kysela a podľa záverov prešetrenia jeho konania zváži aj podanie trestného oznámenia pre trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa. „V dôsledku vedomého zamlčania existujúceho rozsudku a viacerých benefitov poskytnutých spolupracujúcim obvineným, ktoré majú význam pre aktuálne konanie,“ vysvetlil.
Senát Špecializovaného trestného súdu, by si mal podľa jeho názoru, uvedomiť, že akceptovaním protiprávnych postupov prokurátora Petra Kysela, sa jednak na týchto činnostiach fakticky zúčastňuje a zároveň nie je ani advokátov problém, v prípade ak súd nemá záujem konať spravodlivo, nechať súd takpovediac „nabehnúť“ na procesné chyby, ktoré v čase ich cieleného a takticky pozdržaného uplatnenia budú už neodstrániteľné a povedú k zmareniu konania.
Prokurátor Peter Kysel počas prestávky na súde novinárom uviedol, že zoznam benefitov môže predložiť aj až počas pojednávania a nie je pravda, že ho predložil neskoro.
Nerozhodli o prijatí obžaloby
Advokát Marek Para zastáva názor, že aj na základe zložitosti kauzy, je predovšetkým nevyhnutné, aby senát Špecializovaného trestného súdu v novom zložení, ešte pred nariadením hlavného pojednávania, teda pred prijatím obžaloby, nariadil verejné zasadnutie, ktorého výsledkom bude vysporiadanie sa so všetkými relevantnými námietkami obhajoby a vydanie rozhodnutia o odmietnutí obžaloby.
Tvrdí, že nekritickosť prístupu k nezákonným praktikám prokurátora Petra Kysela má pravdepodobne pôvod v blízkych vzťahoch s členmi senátu, predovšetkým s Jozefom Pikom a Renátou Greif Radovčičovou. Je totiž verejne známa skutočnosť, že práve menovaná členka senátu (ešte ako prokurátorka - pozn. autorky) sa v písomnom vyjadrení zastala prokurátorov z bývalej špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu s Michala Šúreka, ktorých postupy verejne kritizovali vtedajší opoziční lídri. Na týchto prokurátorov aj Petra Kysela podal advokát viaceré trestné oznámenia, ktoré sa aktuálne preverujú.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR (5To/31/2004), ktoré predstavuje výnimku zo zásady, že procesný postup súdu nemôže byť namietaný podľa príslušného paragrafu Trestného poriadku. Podľa uvedeného uznesenia totiž možno mať dôvodne pochybnosť o nezaujatosti pre pomer k veci, ak konanie evidentne prebieha za takých okolností, ktoré opodstatnene vyvolávajú podložené pochybnosti o správnosti a zákonnosti procesného postupu, ktorým sa garantuje právo na obhajobu a navonok sa prejavuje objektívnosť a nestrannosť.
Námietka aj na predsedu senátu
„V súčasnosti je evidentné, že predseda senátu Jozef Pikna nariadením termínov hlavného pojednávania, bez rozhodnutia senátu o prijatí obžaloby, nezabezpečením (prostredníctvom prokurátora) všetkých relevantných rozhodnutí, z ktorých je možné prijať záver o primeranosti a zákonnosti spolupracujúcim osobám poskytnutých výhod, nevysporiadaním sa s riadne odôvodnenou námietkou zásahu do práva na zákonného sudcu, kedy vecne príslušným súdom na konanie o aktuálnej obžalobe je Krajský súd v Banskej Bystrici, dal zreteľne najavo, že nemá žiaden záujme na rešpektovaní práva na obhajobu, nemá záujem na vedení spravodlivého procesu, ale jeho cieľom je len potvrdiť závery jednostranne, účelovo a nezákonne vedeného prípravného konania, ktoré prokurátor Peter Kysel popísal v obžalobe,“ uviedol Marek Para.
Krátka odbočka: Už po zrušení rozsudku, vo februári 2017 vtedajší predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban navrhol odňatie veci a jej prikázanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý Špecializovaný trestný súd zastupuje. V čase odsúdenia Róberta Lališa totiž na Špecializovanom trestnom trestnom súde nepôsobil sudca (okrem jedného), ktorý by skôr nerozhodoval o sýkorovcoch. Medzičasom sa však situácia zmenila a na súd nastúpili noví sudcovia, podľa dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR je tak možné na Špecializovanom trestnom súde vyskladať senát zo sudcov, ktorí už skôr nerozhodovali o sýkorovcoch. Podľa predsedu senátu Jozefa Piknu, súd však nie je nijako viazaný názorom dnes už bývalého predsedu Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana.
Marek Para tak vzniesol námietku aj proti predsedovi senátu Jozefovi Piknovi pre jeho pomer k veci, ale aj osobe Róberta Lališa, v dôsledku čoho navrhol jeho vylúčenie z vykonávania úkonov.
Vzhľadom na sťažnostnú argumentáciu navrhol, aby Najvyšší súd SR po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia ako aj obsahom súdneho spisu zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu o nevylúčení sudkyne Ruženy Sabovej a následne ju vylúčil z uvedenej veci.
