AKTUALIZOVANÉ 27.3.2024 o 13,45 hod.
Čas čítania textu: 4 minúty
BRATISLAVA - Dovolací senát Najvyššieho súdu SR na čele s predsedom Petrom Štiftom v stredu rozhodol, že ruší rozsudok Špecializovaného trestného súdu, ktorým najvyššieho postaveného člena zločineckej skupiny sýkorovcov Róberta Lališa s prezývkou Kýbel odsúdili za viaceré vraždy a iné tresty na doživotie a aj nadväzujúce rozhodnutia. Zároveň ho vzal do väzby z dôvodu obavy, že by ušiel.
Rozhodovanie o Róbertovi Lališovi alias Kýblovi poznačil spory vtedajšieho sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina s jeho kolegom Jurajom Klimentom, ako aj so Špecializovaným trestným súdom.
Problém, spôsobilo to, že viacerým súkmeňovcom z gangu sýkorovcov už skôr sudcovia zo Špecializovaného trestného súdu, ktorí súdili Lališa, schválili dohody o vine a treste, ktoré uzavreli s prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry. V rozsudkoch o Lališovi písali celým menom ako o hlave celej skupiny a označovali ho za páchateľa jednotlivých skutkov, pritom o jeho vine však v tom období ešte nebolo rozhodnuté.
Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní a predsedal mu Štefan Harabin v tom videl porušenie prezumpcie neviny. Konštatoval aj ďalšie chyby a rozsudok zrušil a vrátil ho Špecializovanému trestnému súdu, aby prípad znovu prejednal v inom zložení senátu a opäť rozhodol. Vtedajší predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban uviedol, že nevie poskladať senát, ktorý by z pohľadu Harabinovho senátu nebol zaujatý.
Harabinov senát rozhodol, že vec dostane Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý zo zákona Špecializovaný trestný súd zastupuje. Do prípadu však vstúpil iný senát Najvyššieho súdu SR, ktorému predsedal Juraj Kliment, a ten vyhovel žiadosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Petra Kysela, aby sa kauza vrátila na špecializovaný súd. V rozhodnutí uviedol aj to, že pôvodní sudcovia nie sú z prípadu vylúčení. Napokon Róberta Lališa uznal pôvodný senát špecializovaného trestného súde opäť za vinného a verdikt potvrdil aj najvyšší súd. Stalo sa až na tretíkrát. Kvôli prípadu dokonca zasadalo aj kolégium Najvyššie súdu SR a menil sa aj Trestný poriadok.
Následne v júni 2021 iný senát Špecializovaného trestného súdu uznal Lališa za vinného aj v ďalšom konaní, za vraždu Róberta Holuba a iné skutky. Trest mu však už neuložili v vzhľadom na predchádzajúci doživotný trest.
Celú chronológiu prípadu si môžete prečítať tu.
Takmer tri roky
Lališov advokát Marek Para podal takmer pred tromi rokmi, ešte v júni 2021, dovolanie. Dovolanie je opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo.
Podľa Trestného poriadku na verejnom zasadnutí súd preskúma zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania.
Iné prípady
Aj v prípade Pavla Muchu Európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Problém bol v spôsobe, ako súd dospel k rozhodnutiu o jeho vine na základe výpovedí kajúcnikov z rovnakého prípadu – dávno pred odsúdením Muchu uzavreli dohody o vine a treste. Išlo najmä o to, ako boli tieto zmienky naformulované.
S dovolaním, v ktorom poukazovali na porušenie prezumpcie neviny uspeli aj dvojčatá Dávid a Dominik Krátki, odsúdení na doživotné tresty. Dostali ich ako čelní predstavitelia zločineckej skupiny, ktorá zastrešovala obchod s drogami od Žiliny až po Trnavu, terorizovala okolie a aj úkladnú vraždu.
Väzba
Trestný poriadok hovorí, že ak Najvyšší súd SR v rámci dovolania rozsudok zruší a dotyčný je vo výkone trestu, súčasne rozhodne aj o väzbe. Lališovi sa počíta väzba od zadržania, v októbri 2015, za mrežami je teda viac ako osem rokov, maximálna lehota väzby je päť rokov. Podľa Trestného poriadku po zrušení rozsudku v rámci dovolania sa však dĺžka trvania väzby sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní. V dovolacom konaní je vylúčená sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe a kvázi „sťažnostným súdom“ je Ústavný súd SR.Dovolací senát na verejnom zasadnutí uviedol, že vidí prípadné dôvody väzby v možnom úteku, keďže prípravné konanie aj časť súdneho konania bol Lališ na úteku a pri zadržaní v Nemecku v októbri 2015 boli u neho nájdené falošné doklady a tiež, že ešte aj z úteku koordinoval trestnú činnosť.
„Nezakladá sa to na pravde, všetci boli v tom čase už zavterý a nikto, nikdy nepreukázal, akým spôsobom ich koordinoval, keď nikto nevedel, kde som bol. S dôvodmi väzby nesúhlasím,“ povedal na verejnom zasadnutí Lališ, s tým, že deväť rokov čaká na spravodlivý proces a dúfa, že mu to bude umožnené.
Prítomný prokurátor z generálnej prokuratúry Vladimír Kuruc pred súdom vyhlásil, že nedošlo k takým pochybeniam, ktoré by mohli mať za následky zrušenie rozsudku. A prípade, že by predsa len dovolaniu súd vyhovel, žiadal, aby Lališa vzali do väzby z dôvodu obavy úteku a pokračovania trestnej činnosti.
"Nie sú splnené podmienky na vzatie do väzby, najmä s ohľadom na dĺžku konania,“ konštatoval na súde obhajca Marek Para, ktorý sa v celom rozsahu pridržiaval podaného dovolania a žiadal, aby boli rozhodnutia súdu o Lališovi zrušené z dôvodu porušenia zákona.
Veridikt
Dovolací senát na verejnom zasadnutí vyhlásil, že boli porušené práva Róberta Lališa, rozsudok zrušil a prípad vrátil Špecializovanému trestnému súdu, aby vo veci znovu rozhodol. Keďže na tento súd prišli viacerí noví sudcovia, nemala by byť prekážka „vyskladať“ senát, ktorého členovia už skôr nerozhodovali o sýkorovcoch. Zároveň vzal Lališa do väzby z dôvodu obavy úteku.
Prokurátor Vladimír Kuruc sa pre médiá odmietol vyjadriť. Advokát Marek Para novinárom uviedol, že na porušovanie práv klienta upozorňoval už od roku 2015. Výhrady k sudcom zo Špecializovaného trestného súdu namietal ešte pred tým, ako sa prípadom začal zaoberať Harabinov senát. No neúspešne.
