Čas čítania textu: 9 minút
Sudkyni Špecializovaného trestného súdu sa nepozdávala publikácia ministerstva spravodlivosti „Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020-2023“. Brožúra má 140 strán a je v nej obsiahnutých 140 káuz. Publikáciu nájdete napríklad tu.
„Žiadam Súdnu radu SR, aby sa zaoberala uvedenými skutočnosťami a prijala účinné opatrenia na zamedzenie zásahov výkonnej moci do nezávislosti sudcov a súdnictva,“ napísala Ružena Sabová do podnetu Súdnej rade SR.
V publikácii ju spomínali ako „štedrú Ruženu“ s odvolaním sa na komunikáciu policajtov z protimafiánskeho útvaru známych ako čurillovci, podľa ktorých „je ochotná ukladať dlhoročné nepodmienečné tresty“.
V podaní uviedla, že trestnej justícii sa venuje 37 rokov a z jej rozhodovania je zrejmé, že jej ovplyvňovanie je vylúčené a výroky považovala za neprípustné. Za rovnaké výroky o „štedrej Ružene" podala v roku 2022 aj trestné oznámenie na súčasného premiéra Roberta Fica (SMER – SSD).
Ešte minulý rok v marci prijala Súdna rada SR uznesenie o zriadení ad hoc komisie, ktorej úlohou bolo overiť informácie z brožúry. Impulzom na zriadenie komisie bolo práve podanie Ruženy Sabovej a jej kolegu Milana Cisarika, ktorí sa obrátili na súdnu radu, aby zaujala stanovisko k publikácii. Súdna rada SR napokon skonštatovala, že vládna brožúra nezasahuje do nezávislosti súdnej moci a neobsahuje ani žiadnu neprípustnú kritiku konkrétneho sudcu či jeho rozhodnutia. Poukázala na záverečnú správu komisie.
V súvislosti s nedávnym rozhodnutím Ruženy Sabovej sa však vynárajú podozrenia, že ako sudkyňa, ktorej sa tak dotkli výroky z publikácie o porušovaní práv, nemá problém zasiahnuť do práv iných.
S vrtuľníkom do Lamača, do basy na 16 rokov
Až 350 zasahujúcich policajtov, najmä kukláčov sa 14. novembra 2011 podieľalo na akcii Eden proti mafiánskej skupine piťovcov. Zadržali aj samotného šéfa zločineckej skupiny Juraja Ondrejčáka, podľa ktorého prezývky má partia názov. Spolu s Piťom v rukách policajtov skončilo aj ďalších 19 ľudí. Do jeho domu v bratislavskom Lamači sa policajti zlanili z vrtuľníka. Vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic (vtedy za KDH) sa akciou chválil a kauzu považoval za profilovú. Vyšetrovateľ prípadu Ján Čurilla hlavného predstaviteľa mafiánskeho gangu obvinil zo založenia zločineckej skupiny a ďalších trestných činov. Dôležitým svedkom bol vtedy istý Viktor Maceják, ktorý v bol v tom čase v policajnej ochrane. Piťo vinu popieral, proti obvineniu sa bránil a útočil na policajtov.
Napokon ho však senát Najvyššieho súdu SR zložený z predsedu Libora Duľu a sudcov Petra Krajčoviča a Reného Štepánika 26. novembra 2014 uznal za vinného. Uložil mu trest odňatia slobody 16 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a ochranný dohľad na tri roky. Zmiernili tak pôvodný 18 ročný trest, ktorý mu uložil senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedníčky Ruženy Sabovej a členov Ivana Matela a Vladimíra Peteja (Rozsudok Najvyššieho súdu SR si môžete prečítať tu.)
Juraj Ondrejčák sedel vo väznici v Ilave a konkurzný správca spísal jeho majetok, zaistil ho a začal ho aj speňažovať.
Prelomil mlčanie, zmenil väznicu a dostal 23 rokov
Niekedy na jar 2017 Juraj Ondrejčák prelomil mlčanie a priznal k vražde konkurenta Jána Takáča z konkurenčnej skupiny z júla 2003 a prehovoril aj o ďalších vraždách. Stalo sa to po tom, ako s políciou začali spolupracovať jeho niekdajší kumpáni. Piťo napísal list vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi a uviedol, že je ochotný vypovedať, vyzýval tiež bývalých parťákov, aby sa priznali a tiež spolupracovali s políciou.
O dva roky neskôr, 11.decembra 2019 na návrh Juraja Ondrejčáka senát Okresného súdu Trenčín rozhodol, že odsúdeného na ďalší výkon trestu odňatia slobody preradil z ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
„Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň, pretože odsúdený a prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdali práva podať sťažnosť. Preradenie odsúdeného do stredného stupňa stráženia v rámci konečného návrhu navrhol aj prokurátor, s poukazom na kladné hodnotenie a odporúčacie stanovisko ústavu na výkon trestu odňatia slobody ako aj splnenie zákonných podmienok,“ povedal pre môj blog hovorca Krajského súdu Trenčín Roman Tarabus. (Uznesenie si môžete prečítať tu.)
Z ilavskej väznice dostal do ústavu v Bratislave, najskôr pracoval v sklade a nedávno prešiel do knižnice.
Senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu Ivana Matela a členov senátu Ruženy Sabovej a Miroslava Mazúch 18. mája 2021 schválil dohodu o vine a treste, ktorú Juraj Ondrejčák uzavrel s prokurátorom vtedajšej špeciálnej prokuratúry. Uložili mu úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody 23 rokov, trest prepadnutia majetku a tri roky ochranný dohľad. Rovnako má podľa rozsudku nahradiť škodu pozostalým po zavraždených a aj poisťovni. Na výkon trestu ho zaradili do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň zrušili pôvodný rozsudok. (Rozsudok Špecializovaného trestného súdu si môžete prečítať tu.)
Zrušili celý trest, bude nové pojednávanie
Návrhy na obnovu konania v poslednom čase podávajú mnohí odsúdení, nakoľko v októbri 2023 Ústavný súd SR rozhodol, že trest pretnutia celého majetku je v rozpore s ústavou. Súdy pri rušení trestu rozhodujú odlišne, niekedy zrušia celý trest, inokedy iba výrok o treste prepadnutia majetku.
Obnovu konania žiadal aj Juraj Ondrejčák. Vlani 7.októbra senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu Romana Púchovského a členov Jána Giertliho a Michala Trubana zrušil výrok rozsudku (dohody o vine a treste) o treste. No iba v časti o prepadnutia majetku. Účelom nápravy je podľa súdu výhradne odstrániť trest prepadnutia majetku pre jeho protiústavnosť, povolil tak obnovu konania. (Celé uznesenie si môžete prečítať tu.)
Proti rozhodnutiu podal sťažnosť prokurátor aj Juraj Ondrejčák, keďže žiadali zrušenie výroku o treste v celom rozsahu. O sťažnosti rozhodoval 29. januára senát Najvyššieho súdu SR v zložení z predsedu Petra Štifta a členov Juraja Klimenta a Mariána Mačuru. Zrušili aj výrok o treste odňatia slobody a uložení ochranného dohľadu.
Obvineného do väzby nevzali, s tým, že nastúpi do výkonu trestu, ktorý mu pôvodne uložil na 16 rokov rozsudkom Špecializovaný trestný súd v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Informáciu pre môj blog potvrdila hovorkyňa najvyššieho súdu Alexandra Važanová. (Uznesenie ešte nie je k dispozícii.)
Znamená to, že Juraj Ondrejčák bude vo väzení zatiaľ čakať na nové pojednávanie, na ktorom súd rozhodne iba uložení nového trestu.
Do najprísnejšieho väzenia
Po tom, ako najvyšší súd pred pár dňami zrušil celý rozsudok vo výroku o treste (dohodu o vine a treste na 23 rokov, trest prepadnutia majetku a ochranný dohľad) a rozhodol, že má vykonávať pôvodný (16 ročný) trest, predsedníčka senátu na Špecializovanom trestnom súde Ružena Sabová vydala príkaz, aby Juraja Ondrejčáka z väznice so stredným stupňom stráženia premiestnili do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
V piatok 2. februára ho tak eskortovali z Bratislavy späť do Ilavy. Piťo má pritom doposiaľ odsedených 13 rokov, dva mesiace a niekoľko dní. Spĺňa tak podmienky na zaradenie do výkonu trestu s najnižším stupňom stráženia.
Podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny zo zvyšku trestu zostávajúceho po jeho preradení z ústavu s maximálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Naviac stále platí rozhodnutie z trenčianskeho okresného súdu z decembra 2019, ktoré nikdy nikto nezrušil. Okrem toho Juraj Ondrejčák v súčasnosti spĺňa podmienky aj na podmienečné prepustenie na slobodu.
Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorý realizoval príkaz sudkyne, tvrdí, že sa nemôže k veci vyjadriť vzhľadom na to, že nedisponujú súhlasom dotknutej osoby, nie sú oprávnení poskytnúť informácie týkajúce sa súkromia fyzickej osoby.
Proti postupu sudkyne, ktorá "nenáležite a porušujúc ústavné právo odsúdeného na právu zodpovedajúci spôsob výkon trestu" sa Juraj Ondrejčák bráni prostredníctvom advokáta Ivana Mojžiša, ktorý okrem sťažnostného postupu na Najvyšší súd SR tiež opäť podal návrh na trenčiansky okresný súd o preradenie klienta do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže spĺňa zákonné podmienky.
Ešte rozhodne najvyšší súd
Opýtala som sa sudkyne Ruženy Sabovej, prečo má Juraj Ondrejčák vykonať trest pôvodného rozsudku (trest odňatia slobody 16 rokov) v ústave s maximálnym stupňom stráženia, keď Okresný súd Trenčín ešte pred viac ako piatimi rokmi rozhodol o jeho preradení na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom toto uznesenie nikto nikdy nezrušil a naviac dotyčný má už vykonaný trest 13 rokov, dva mesiace a niekoľko dní a teda spĺňa podmienky aj na zaradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
„Vec bola dňa 3. februára 2025 predložená Najvyšší súd SR na rozhodnutie o sťažnosti obvineného proti rozhodnutiu o nariadení trestu,“ odpovedala pre môj blog Ružena Sabová. (Celé znenie otázok a celú odpoveď si môžete prečítať na konci článku.)
Vyšší stupeň stráženia vo väzení má viac obmedzení
Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane. „Základné práva odsúdených napríklad na ubytovanie, spánok, stravovanie a ostatné práva odsúdených, napríklad nákupy, vychádzky, návštevy, prijímanie balíkov, telefonovanie sú rovnaké vo všetkých stupňoch stráženia, rozdielny je len spôsob zabezpečenia a uplatňovania týchto práv, regulácia a kontrola pohybu a činnosti odsúdených. Platí zásada, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení,“ vysvetlila pre môj blog Katarína Bednárová zo Zboru väzenskej a justičnej stráže.
V ústave s minimálnym stupňom stráženia spravidla:
ubytovne odsúdených od budíčka do večierky sa neuzamykajú, v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ubytovní počas dňa s cieľom zaistiť poriadok alebo bezpečnosť
odsúdení majú povolený pohyb vo vymedzených priestoroch ústavu,
odsúdení sa zaraďujú do práce na pracoviskách mimo ústavu
odsúdeným v súvislosti s plnením pracovných úloh pre potreby ústavu možno povoliť voľný pohyb aj mimo ústavu
V ústave so stredným stupňom stráženia sa spravidla:
odsúdení uzamykajú v ubytovniach, nie však v celách alebo izbách; v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu nariadiť aj uzamykanie ciel alebo izieb
odsúdení mimo ubytovní pohybujú pod dohľadom príslušníka zboru
odsúdení zaraďujú do práce na pracoviská v ústave alebo mimo neho
odsúdeným voľný pohyb mimo ústavu nepovoľuje
V ústave s maximálnym stupňom stráženia sa spravidla
cely, ubytovne a izby odsúdených uzamykajú
odsúdení mimo ciel a ubytovní pohybujú pod dozorom príslušníka zboru
odsúdení zaraďujú do práce iba na pracoviská vnútri ústavu alebo pracujú v celách alebo izbách
(Zdroj: ZVJS)
O náleze Ústavného súdu SR
Ústavný súd SR uznal, že povinnosť súdov vymerať za niektoré skutky aj trest prepadnutia majetku odporuje princípu primeranosti trestov.
Podľa Trestného zákona súdy môžu ukladať trest prepadnutia majetku v prospech štátu, ak páchateľa odsúdili na doživotie, za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu. Povinné prepadnutie majetku, sa vzťahuje na stanovené trestné činy napríklad za zločineckú alebo teroristickú skupinu, ale aj skutky zo sféry korupcie, prania špinavých peňazí, drogovej trestnej činnosti či daňových podvodov.
Práve v tejto oblasti, kde musí súd povinne vymerať trest prepadnutia majetku (nie je teda daný len ako možnosť), označil ústavný súd za protiústavný. Viac o náleze Ústavného súdu SR o treste prepadnutia majetku a obnove konania si môžete prečítať tu.
xxx
Otázky pre sudkyňu Ruženu Sabovú
Z akého dôvodu ste nariadili, že dotyčný má vykonať trest pôvodného rozsudku, trest odňatia slobody 16 rokov v ústave s maximálnym stupňom stráženia, keď Okresný súd Trenčín ešte dňa 11.12.2019 rozhodol tak, že dotyčného na ďalší výkon trestu odňatia slobody preradil z ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom toto uznesenie Okresný súd Trenčín nikto nikdy nezrušil a naviac dotyčný má už vykonaný trest 13 rokov, dva mesiace a niekoľko dní a teda spĺňa podmienky aj na zaradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia?
Bolo vám pri rozhodovaní, vydaní nariadenia výkonu trestu a vydaní príkazu na dodanie do výkonu trestu a v uvedenej veci známe uznesenie OS TN zo dňa 11.12.2019 pod 1Nt/217/2019?
Ak áno, prečo ste ho nerešpektovali pri rozhodovaní?
Ak nie, ako je to možné?
Odpoveď:
Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.01.2025, sp. zn. 5 Tost 5/2024, bol zrušený rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 18.05.2021, č.k. PK-2T/42/2020-8760 vo výrokoch o treste a ochrannom opatrení ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce , ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Vec bola dňa 03.02.2025 predložená Najvyšší súd SR na rozhodnutie o sťažnosti obvineného proti rozhodnutiu o nariadení trestu.
