Čas čítania textu: 4 minúty
Štát je povinný poskytnúť ochranu osobám, ktoré sú ohrozené na živote alebo zdraví z dôvodu podania svedeckej výpovede v trestnom konaní, ide o osobitnú ochranu a nie je na ňu právny nárok. Všetko záleží na okolnostiach prípadu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní.
Ochranu svedkov vykonáva špeciálny útvar policajného prezídia a týka sa najmä totožnosti, vzhľadu, bydliska, rekvalifikácie chráneného svedka a aj poskytovania sociálnej pomoci. Všetky náklady spojené s ochranou znáša štát.
Ochrana svedkov je v slovenských právnych predpisoch upravená v Zákone o ochrane svedkov, ktorý je účinný od augusta 1998 a bol viackrát novelizovaný. Aktuálne je v legislatívnom procese úplne nový zákon.
K problematike ochrany svedkov sa vo všeobecnej rovine vyjadril vysokoškolský pedagóg profesor Jozef Čentéš, vedúci katedry trestného práva Univerzity Komenského v Bratislave.
Za akých podmienok môže byť ohrozený svedok zaradený do programu na ochranu svedkov?
Primárne musí ísť o osobu, ktorá v trestnom konaní vypovedala ako svedok a výpoveďou, prípadne ďalšími skutočnosťami poskytne dôkaz o páchateľovi alebo o okolnostiach zločinov, za ktoré hrozí páchateľovi podľa Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie alebo zločiny, ak boli spáchané organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou alebo trestné činy terorizmu a v súvislosti s jej výpoveďou a poskytnutím údajov o svojej osobe je tu dôvodná obava z ohrozenia jej života alebo zdravia (prípadne tiež blízkej osoby).
Aké povinnosti má svedok, ktorého zaradenie do programu už schválila komisia a podpísal ochrannú dohodu?
V tomto prípade hovoríme už o chránenom svedkovi, ktorý je povinný plniť povinnosti, ktorá sú konkretizované v ochrannej dohode napríklad, neudržiavať a nenadväzovať styky s osobami z kriminálneho prostredia, podrobiť sa opatreniam na zabezpečenie jeho ochrany alebo neodkladne informovať útvar o zmenách v osobných pomeroch.
Čo je možné považovať za porušenie ochrannej dohody?
Za porušenie ochrannej dohody možno považovať situáciu, keď by chránený svedok napríklad telefonicky kontaktoval osobu z organizovanej skupiny, na odhaľovaní ktorej sa podieľa, prípadne sa svojvoľne vzdialil z miesta, kde je mu poskytovaná ochrana, či neinformoval útvar, ktorý zabezpečuje jeho ochranu o aktivitách vykonávaných počas realizácie ochrany a podobne.
Ak svedok v ochrane pod novou identitou spácha úmyselný trestný čin a je právoplatne odsúdený, môže byť z programu na ochranu svedkov vyradený?
Môže byť z programu ochrany svedka vyradený.
Podľa zákona o ochrane svedkov, úrad, ktorý zabezpečuje ochranu, by mal o tom, že svedok bol právoplatne odsúdený, informovať komisiu a tá by mala rozhodnúť o jeho vyradení z programu, je to obligatórne, že takýto svedok je z programu vyradený, alebo je to pre komisiu iba možnosť, ho vyradiť z programu na ochranu svedkov?
Nie je to obligatórne, pretože zákon takúto úpravu neobsahuje. Závisí to na rozhodnutí komisie, ktorá je povinná sa návrhom zaoberať a samostatne rozhodnúť.
Ochrana svedkov
O návrhu na ochranu svedka rozhoduje komisia zložená z predsedu a štyroch členov. Predsedu komisie a jedného člena vymenúva minister vnútra z pomedzi príslušníkov policajného zboru. Dvoch členov komisie minister spravodlivosti z podriadených zamestnancov, ktorí majú prax v oblasti súdnictva a väzenstva a jedného člena vymenúva generálny prokurátor z prokurátorov Generálnej prokuratúry SR.
Návrhy na ochranu a aj zloženie komisie a jej rozhodnutia sú utajovanou skutočnosťou.
Ochranu svedka a celý program zabezpečuje špecializovaný útvar policajného prezídia spolupracujúci aj políciami iných štátov.
V programe ochrany je možné zmeniť totožnosť dotyčného, to znamená, že dostane nové meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu.
K zmene identity patria aj nové doklady.
Žiadosti o vyhotovenie takýchto dokladov a aj ich evidencia patrí tiež k utajovaným skutočnostiam.
Samotné doklady a teda aj nová identita však už nepodliehajú žiadnemu režimu ochrany, keďže ich dotyčný bežne používa v novom živote.
Chránený svedok nesmie udržiavať a nadväzovať kontakty s osobami z kriminálneho prostredia, ohrozovať vlastnú bezpečnosť a musí si plniť si záväzky, ktoré mu vznikli pred zaradením do programu.
Chránený svedok má povinnosť sa ekonomicky osamostatniť po uplynutí lehoty uvedenej v ochrannej dohode na jeho začlenenie do nového prostredia.
Chránený svedok musí informovať policajný útvar o zmenách v osobných pomeroch a aktivitách, ktoré vykonávaných počas programu ochrany.
Spáchanie úmyselného trestného činu je dôvod na vyradenie z programu, o vyradení s programu svedkov rozhoduje komisia na návrh úradu, ktorý zabezpečuje ochranu.
Chránený svedok môže aj sám požiadať o vyradenie z programu.
(Zdroj: Zákon o ochrane svedkov)
