Udalosti posledných dní naznačujú, že v bezpečnostných zložkách tejto krajiny niečo nie je v poriadku. Národnú kriminálnu agentúru sa nečakane rozhodli opustiť viacerí vysokopostavení funkcionári vrátane samotného riaditeľa Branislava Zuriana. Pár dní po jeho odchode do civilu mu inšpekcia ministerstva vnútra urobila domovú prehliadku a vzniesla mu obvinenie.
Podobný scenár sme videli aj iba pred niekoľkými mesiacmi, keď si NAKA vyšliapla na svojich niekdajších nadriadených či kolegov a prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry jedného po druhom brali pred sudcov pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorí ich následne posielal do väzby.
Náhly odchod zástupcu inšpekcie
Na pozadí medializovaných informácií o pohyboch vnútri NAKA zostala visieť zaujímavá správa. Priniesol ju vo štvrtok 20.5. portál Tvnoviny.sk. Odvolávajúc sa na tlačové oddelenie rezortu vnútra napísal, že po 27-ich rokoch v polícii požiadal o uvoľnenie z funkcie a odchod do civilu Róbert Zaplatílek., zástupcu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS), ktorý bol aj riaditeľom útvaru inšpekčnej služby na Úrade boja pri organizovanej kriminalite. Dôvody vraj neuviedol a preto sa k nim nevie vyjadriť ani ministerstvo. Životopis Zaplatílka nájdete tu.
Plukovník Zaplatílek sa pred dvomi rokmi uchádzal o post šéfa ÚIS, nakoniec sa ostal iba jeho zástupcom. Vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková dala totiž prednosť Adriánovi Szabóovi. Obaja pôsobili v inšpekcii, vtedy ešte mala názov Sekcia kontroly a inšpekčnej služby (SKaIS) aj za minulej vlády a okrem iného vtedy riešili prípad Jozefa Reháka alias Doda, ktorý bol v minulosti riaditeľo, Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia PZ, ide o útvar, ktorý má na starosti od odposluchy.
Podľa vyšetrovateľov, ktorí sa odvolávajú na výpovede viacerých svedkov z radov zločineckej skupiny sýkorovcov, že Rehák dlhé roky zneužíval a informácie z polície a poskytoval záujmovým osobám vrátane gangu sýkoriek na čele s lídrom Róbertom Lališom alias Kýblom, ktorého pre jeho krutosť volali aj Gestapák.
Úniky vyšetrovali už pred rokmi
Ako prvá sa o neznámeho páchateľa, ktorý „zisťuje a odovzdáva informácie o pripravovaných a existujúcich trestných stíhaniach členov zločineckej skupiny, zaujímala v roku 2015 NAKA. Keď jej príslušníci zistili, že podozrivým je Jozef Rehák, na pomoc jej okamžite prišla inšpekcia rezortu vnútra, aby ho v auguste 2017 mohla ukončiť so záverom „skutok sa nestal“. Pričiniť sa o to mal vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Reháka si sýkorovci nahrali. Za šéfa policajných odposluchov ho vybral Lipšic
Jozef Rehák sa podľa vyšetrovateľa dopúšťal trestnej činnosti od roku 2000 do roku 2011 v rámci zločineckej skupiny. Úplatky však údajne prijímal aj od septembra 2014 do mája 2015 a potom od augusta 2018 do decembra 2019.
Jeden zo svedkov uviedol, že informácie o tom, či je niekto zo skupiny Sýkorovcov sledovaný, odpočúvaný alebo rozpracovaný políciou, poskytoval jej členom človek, ktorý v tom čase šéfoval odposluchom a on sám ho poznal pod prezývkou „Dodo“. Podľa svedka išlo o obdobie rokov 1998 – 1999, pričom s Dodom ho zoznámili ďalšie osoby, ktoré sa s ním v tom čase stretávali na rôznych miestach v Bratislave. Pri jednom z takýchto stretnutí si jeden zo Sýkorovcov rozhovor s Rehákom nahral na záznamové zariadenie, aby ho v prípade potreby mohol nahrávkou vydierať.
„S Dodom chodila ešte jedna osoba, ktorej meno si nepamätám, ale každý dostával po dvadsaťtisíc korún mesačne. Finančné prostriedky mu od roku 2003 alebo 2004 odovzdával zvyčajne v Senci. Väčšinou sa čakalo, kým sa ozve. Zavolal mu z búdky a hovoril len „no“, „hm“, na čo mu svedok odpovedal, že je pred Tureckým domom, alebo o 10 minút „na jazerách“,“ vypovedal jeden zo sýkorovcov.
Svedok si tiež spomenul na situáciu, keď za ním Jozef Rehák prišiel v obleku a v Audi A6. Zo žartu sa ho preto opýtal, či je už v SIS, keď si tak polepšil. Rehák mu na to s prekvapením odpovedal otázkou, že odkiaľ to vie. Neskôr mu vraj potvrdil, že ho dosadili na miesto zástupcu riaditeľa SIS. Zo služby však po dvoch rokoch odišiel.
Za éry ministra vnútra Daniela Lipšica sa vrátil do policajného zboru, kde šéfoval Úradu zvláštnych policajných činností. Milan Krajniak robil Lipšicovi v tom istom čase poradcu pre rómsku problematiku. Tvrdí, že Reháka im poradili policajti, ktorým dôverovali. Zároveň však o Rehákovi napísal článok, v ktorom ho ako funkcionára SIS podozrieva zo skartácie nahrávky Gorily.
Od skupiny sýkorovcov vraj Jozef Rehák dostával pravidelnú finančnú odmenu do roku 2008. Tvrdí to svedok, podľa ktorého im ale aj potom občas povedal, že sa na nich niečo chystá, prípadne kto z nich má odpočúvaný telefón.
V rovnakom duchu sa vyjadril aj ďalší svedok, ktorý vraj Reháka začal vnímať niekedy v roku 2000. Údajne o ňom vedel, že v polícii zastáva vyššiu funkciu, pričom na starosti má sledovačku alebo odposluchy. Keď teda sýkorovci potrebovali informácie, Rehák ich zabezpečil. V roku 2010 im napríklad vyzradil, že šéf seneckej vetvy sýkorovcov Martin Bihari je v pátraní a že ho budú chcieť zadržať. Zdôraznil tiež, že ostatní členovia tej istej vetvy sa o tom nesmú dozvedieť.
„Potom neskôr dostal lepší flek v SIS, ale ešte keď bol policajt, dostával asi tridsaťtisíc korún mesačne.“ Svedok mu vraj minimálne raz odovzdal peniaze osobne, bolo to vraj blízko Rehákovho bydliska v Šali. Tvrdí tiež, že Jozef Rehák bol na výplatnej páske sýkorovcov zrejme odvtedy, keď ho na stretnutí tajne nahrali, čím vlastne akoby spečatili vzájomnú spoluprácu.
Vznik samotnej nahrávky opísal iný svedok 26. novembra 2020. Uviedol, že okrem Reháka dostávali od sýkorovcov peniaze aj viacerí iní policajti. Spomenul tiež, že v roku 2012 im Jozef Rehák povedal, že by sa mali radšej skryť, lebo sa údajne niečo deje. Nejaký čas preto vôbec nechodili domov a nenosili so sebou telefón. Práve v septembri 2012 obvinili sýkorovcov z vraždy Romana Deáka. V tom čase však už bol šéf gangu Róbert Lališ dávno na úteku.
Svedok vypovedal rovnako už 23. novembra 2015, 15. decembra toho istého roka a tiež 16. novembra 2016. Ďalší svedok tvrdil to isté 9. februára a 1. decembra 2016 a ďalší zase 24. februára a 29. novembra 2016.
Išlo vtedy o trestné stíhanie, ktoré v roku 2017 zastavila inšpekcia ministerstva vnútra, s čím sa stotožnil aj dozorový prokurátor.
V konaní, ktoré je od roku 2020 vedené voči Jozefovi Rehákovi v kauze Judáš, ho tí istí svedkovia hodnoverne opoznali ako muža, o ktorom kedysi tvrdili to isté, no poznali ho len ako Doda.
Jozef Rehák obvinenia z vynášania informácií odmieta. Tvrdí, že si len robil svoju prácu a sýkorovci boli naopak jeho informátormi. Podľa Hospodárskych novín tiež vypovedal, že na možné trestné stíhanie ho v minulosti upozornil vtedajší prvý policajný viceprezident Jaroslav Málik.
„Povedal, že ma chcú zadržať a že by som mal na to pripraviť rodinu. Vtedy mi Málik povedal ešte jednu vec. Vraj bol u pána Kováčika a že sa ho pýtal na tú moju vec. Ten mu vraj odpovedal, že to nevyzerá dobre.”
Takto o pôvodnom vyšetrovaní únikov informácií z prostredia polície smerom k zločineckej skupine sýkorovcov hovoril Jozef Rehák v posledných mesiacoch. Slová Jaroslava Málika z roku 2016 si vraj až donedávna nevedel vysvetliť.
Posmešky inšpekcie
Vlani v decembri totiž na viacerých bývalých vysokých funkcionárov polície, SIS a Finančnej správy udrela NAKA. V kauze Judáš bol jedným z obvinených a väzobne stíhaných aj Jozef Rehák. Podľa polície vynášal sýkorovcom informácie v čase, keď pôsobil ako referent na úrade boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ a neskôr vo funkcii riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností PZ.
Jozefovi Rehákovi sú kladené za vinu tie isté skutky, ktoré boli vyšetrované NAKA a SKaIS už v rokoch 2015-2017. V tom čase však napriek konkrétnym výpovediam viacerých svedkov voči nemu ani len nebolo začaté trestné stíhanie.
Jedného zo svedkov, ktorý opísal, ako si pamätá vtedajšie objasňovanie podozrení voči Rehákovi, cituje Najvyšší súd SR v uznesení, ktorým mu v januári tohto roka najskôr potvrdil väzbu: „Dvaja operatívci z inšpekcie, ktorí ho navštívili, nechceli viesť vyšetrovanie tak, aby sa ukázala pravda, vysmievali sa mu. Spochybňovali ho a pôsobili skôr ako obhajcovia nejakého kriminálnika, nie ako policajti.“
Uvedené správanie v prípade policajtov z inšpekcie dôverne poznám i ja osobne. Dokonca vďaka tomu istému prípadu. Keď som sa totiž o vtedajšie vyšetrovanie zaujímala, operatívci zo SKaIS a neskôr ÚIS sa mi smiali moje a tvrdenia sa snažili spochybniť. Všetky do jedného pritom vyplývali z verejne prístupných uznesení súdov a výpovedí množstva ľudí na verejnom hlavnom pojednávaní so sýkorovcami.
Podobne sa navyše ku mne vtedy správala aj súčasná šéfka komunikačného oddelenia na policajnom prezídiu Andrea Dobiášová. Ako hovorkyňa ministerstva vnútra mi v reakcii na otázky o podozreniach na úniky z polície odkázala, že diskreditujem prácu policajtov. Ona sama si zrejme počínala presne naopak, keďže ju medzičasom „za šírenie pozitívneho obrazu polície v očiach verejnosti“ mimoriadne povýšili do hodnosti podplukovníčky.
Uznesenie taja
Keďže mi polícia, prokuratúra i súdy svojimi rozhodnutiami a tiež svedkovia svojimi výpoveďami dávajú za pravdu, požiadala som prostredníctvom infozákona ministerstvo vnútra a Úrad špeciálnej prokuratúry, aby uviedli skutkovú vetu (kedy, kde a ako) z uznesenia, ktorým odmietli na inšpeškcii stíhať Reháka a tiež výrok rozhodnutia (z akého dôvodu k jeho stíhaniu konkrétnej osoby nedošlo a ako skončilo). Obe inštitúcie to odmietli. Plánujem podať opravný prostriedok, keďže v iných prípadoch tieto informácie bežne poskytujú podľa info zákona a aj na základe novinárskych otázok.
ÚIS v čase preverovania podozrení voči Rehákovi viedol Milan Lučanský. Priamo podriadená mu bola trojica Adrián Szabó, Róbert Zaplatílek a Ivan Hapšták. Lučanský bol obvinený v tej istej kauze (ale za iné úplne iné skutky) ako Rehák a vlani v decembri zomrel vo väzbe. Szabó dnes stojí, Zaplatílek mu ešte donedávna robil zástupcu a akom uvádzam v úvode člnáku pred pár dňami odišiel do civilu.
Ešte koncom apríla som mu však zastala tieto otázky, ktoré sa týkali úniku informácií z polície k sýkorovcom a vyšetrovania týchto únikov. Odpoveď poslali z tlačového odboru ministerstva: „Vtedajšia sekcia kontroly a inšpekčnej služby sa prípadom úniku informácií zaoberala a vyšetrovala ho. So spôsobom ukončenia vyšetrovania sa stotožnil aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý vo veci vykonával dozor. Za pôsobenia súčasného riaditeľa útvaru inšpekčnej služby na Úrade boja pri organizovanej kriminalite ( Zaplatílka – pozn. autorky), bola zadržaná a obvinená prevažná časť členov zločineckej skupiny sýkorovcov.“
Ivan Hapšták medzičasom odišiel do Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Akú funkciu v ňom presne zastáva, však nie je známe. Tvrdí, že ÚIS opustil pre pracovnú ponuku, ktorú sa rozhodol prijať. Iniciatíva vraj bola na strane úradu. Prostredníctvom hovorcu NBÚ Petra Habaru pre môj blog povedal, že v čase podozrení voči Jozefovi Rehákovi bol na ÚIS zástupcom riaditeľa odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite. „Priamo som riadil operatívny úsek. Prípadom podozrivého príslušníka Policajného zboru Jozefa Reháka sa zaoberal vyšetrovateľ na úseku trestného konania.“
Práve operatívci, ktorým Ivan Hapšták v inšpekcii šéfoval, však prípadné prešľapy príslušníkov PZ preverujú takpovediac priamo v teréne. Je to vlastne náplňou ich práce. Zbierajú cenné informácie pre vyšetrovateľov, ktorí potom vedú samotné trestné stíhanie. Operatíva jednoducho vyťažuje prípadných svedkov. A tak tomu bolo aj v prípade Jozefa Reháka. Ibaže podľa výpovedí jedného zo svedkov, ako som už spomenula, operatívci sa jeho tvrdeniam smiali a pôsobili dojmom, že na Reháka sa proste nemôže nič nájsť.
Ivan Hapšták o výpovedi vyťažovaného svedka svojimi podriadenými musel vedieť. Na moje otázky, akým spôsobom mu teda tlmočili obsah jeho tvrdení a či ho ako šéfa operatívy nezaujímali uznesenia súdu v procese so Sýkorovcami, priamo neodpovedal. Tvrdí, že v opačnom prípade by porušil zákon, lebo ako bývalý policajt je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil priamo pri plnení úloh. „Zbaviť mlčanlivosti ma v tomto prípade môže iba minister vnútra,“dodal.
Minister vnútra inšpekciu bráni
Šéf rezortu vnútra Roman Mikulec v minulosti na vlastnej koži pocítil trestné stíhanie. Do funkcie prichádzal s odhodlaním očistiť policajný zbor a vraj rozviazať údajne čestným jeho príslušníkom ruky. Dianie v zbore ani zásahy NAKA či inšpekcie nekomentuje s tým, že polícii dôveruje a do jej práce nechce zasahovať.
„Skutočnosti, ktoré uvádzate, boli získané v súvislosti s trestným konaním a preto je nevyhnutné, aby sa nimi zaoberali orgány činné v trestnom konaní, do ktorých činnosti nemôže a ani nechce minister vnútra zasahovať. Opatrenia bude prijímať iba v takom prípade, ak budú predložené relevantné dokumenty a teda dokázané skutočnosti,“ odkázal pre môj blog Mikulec cez tlačové oddelenie ministerstva vnútra na otázky, ktoré sa týkali zametania vyšetrovania únikov z polície k sýkorovcom.
Najvyšší súd SR vo svojom tohtoročnom uznesení v prípade Jozefa Reháka totiž odvolávajúc sa na jedného zo svedkov napísal, že „vec bola vyňatá na inšpekciu, kde to bolo ukončené v jeho prospech. Vtedy obvinenému Rehákovi odľahlo, lebo bol z toho celý nervózny a snažil sa to vtedy vybavovať u Kováčika.“
Roman Mikulec cez tlačové oddelenie pre môj blog okrem iného ďalej odkázal, že „podľa dostupných informácií vtedajšia sekcia kontroly a inšpekčnej služby sa prípadom úniku informácií zaoberala a vyšetrovala ho. So spôsobom ukončenia vyšetrovania sa stotožnil aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý vo veci vykonával dozor.“
Táto odpoveď ministra vnútra je pritom klinec do rakvy právneho štátu a boja za spravodlivú krajinu, v ktorej si majú byť pred zákonom všetci rovní. A je to aj smiech cez slzy.
