Čas čítanie textu: 7 minút
Najvyšší súd SR v senáte zloženom z predsedníčky Dany Wänkeovej a sudkyne Beáty Javorkovej a sudcu Petra Kaňu zamietol sťažnosť obžalovaného Róberta Lališa, proti uzneseniu, ktorým Špecializovaný trestný súd rozhodol, že členka Ružena Sabová, nie je vylúčená. Bližšie podrobnosti neboli známe a v pondelok sa už aj na Špecializovanom trestnom súde uskutočnilo prvé pojednávanie.
Prípadom sa začali zoberať nanovo, po tom ako dovolací senát Najvyššieho súdu SR zrušil pôvodný rozsudok, ktorým v bol Róbert Lališ v júni 2018 odsúdený za založenie zločineckej skupiny, niekoľko vrážd a iné trestné činy. (Viac si môžete prečítať v článku tu.)
Z rozhodnutia
Teraz mi Najvyšší súd SR podľa infozákona poskytol uznesenie, ktorým potvrdil nevylúčenie sudkyne Ruženy Sabovej z prípadu.
Sudkyňa Ružena Sabová necíti zo subjektívneho hľadiska zaujatá a najvyšší súd nemá žiadne ani tie najmenšie pochybnosti o tom, že je z hľadiska subjektívneho schopná v prípade Róberta Lališa rozhodnúť nestranne a bez akéhokoľvek náznaku zaujatosti. „Zo spisu nevyplýva žiadna relevantná skutočnosť a ani prijateľný argument preukazujúci opak,“ píše sa v unesení najvyššieho súdu.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR Špecializovaný trestný súd pri rozhodovaní o (ne)zaujatosti Ruženy Sabovej podrobne poukázal na rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu a dospel pritom k správnemu záveru vychádzajúc z podstaty rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Mucha proti Slovenskej republike.
KONTEXT: Vyplýva z neho, že niekdajší sýkorovec Pavol Mucha bol odsúdený tým istým senátom prvostupňového súdu, ktorý v minulosti odsúdil jeho spolupáchateľov za trestné činy spáchané spoločne s ním a pri vymedzení týchto skutkov prvostupňový súd poukázal aj na účasť sťažovateľa na nich. Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva došlo tak k porušeniu prezumpcie neviny.
Sudkyňa Ružena Sabová už skôr rozhodovala v troch prípadoch o iných sýkorovcoch.
Najvyšší súd sa stotožňuje so záverom Špecializovaného trestného súdu, že vyššie uvedené rozhodnutia, neodôvodňujú pochybnosť o zaujatosti Ruženy Sabovej. „Uvedené rozsudky sa týkali iných osôb, ako obžalovaného Róberta Lališa a v skutkových vetách obžalovaný Róbert Lališ nebol nijakým spôsobom spomenutý, či už celým menom, ale ani iniciálkami a ani zo skutkových viet týchto rozsudkov nie je zrejmá žiadna skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že súd rozhodujúci v predmetných veciach by verejne prejudikoval vinu Róberta Lališa zo skutkov, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu v prejednávanej trestnej veci,“ uviedol senát v uznesení.
Podľa názoru najvyššieho súdu rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mucha proti Slovenskej republike nie je možné vykladať v tak širokom kontexte, ako to ponúka obhajoba v podanej sťažnosti poukazujúc na viazanosť členky senátu Ruženy Sabovej na svoje predchádzajúce rozsudky a spolupracujúcim osobám priznané výhody s tým, že je pre ňu nevyhnutné zachovať kontinuitu svojich rozhodnutí, a teda obžalovaný nemá už žiadnu možnosť argumentovať vo svoj prospech a presvedčiť ju o neexistencii zločineckej skupiny takzvaných sýkorovcov a tiež presvedčiť ju o neprimeranosti výhod priznaných spolupracujúcim obvineným z jej strany za to, že o existencii tejto zločineckej skupiny vypovedali.
„Tuje potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že sudca už predtým rozhodoval o rovnakom trestnom čine, nemôže sama osebe odôvodňovať obavu z jeho nestrannosti a rovnako samotná skutočnosť, že rozhodoval v obdobných, ale nesúvisiacich trestných veciach alebo že rozhodoval o spoluobvinenom v samostatnom konaní, sama osebe nepostačuje na spochybnenie nezaujatosti sudcu v neskoršom prípade. Uvedené platí, pokiaľ sa k týmto okolnostiam nepridajú ďalšie -spôsobujúce spochybnenie nezaujatosti sudcu,“ tvrdí najvyšší súd.
Názor na existenciu zločineckej skupiny
Najvyšší súd SR posudzoval aj argumet advokáta Mareka Paru, ktorý poukázal na ďalší prípad, v ktorom sudkyňa Ružena Sabová rozhodovala v drogovej kauze spojenej so sýkorovcami a jeho klient Róbert Lališ bol v rozhodnutí spomenutý ako R. L. - najvyššie postavená osoba v zločineckej skupine označovanej sýkorovci . Ružena Sabová spolu s členmi senátu Vladimírom Petejom a Ivanom Matelom, takto označenou časťou skutkovej vety podľa názoru objhajoby prejudikovala vinu Róberta Lališa.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ide o rozsudok, ktorým Špecializovaný trestný súd schvaľoval dohodu o vine a treste vo vzťahu k obžalovaným Marekovi Tomášovi, Martinovi Vanekovi, Petrovi Grafovi, Ľubošovi Fornerovi, pričom najvyšší súd zdôrazňuje, že ani jeden z týchto odsúdených nie je stíhaný spolu s obžalovaným Róbertom Lališom a navyše - ako vyplýva z vyjadrenia prokurátora - ani jedna z týchto osôb nie je v zozname svedkov v pôvodnej obžalobe a prokurátor ani nenavrhuje vypočutie žiadnej z týchto osôb na hlavnom pojednávaní.
Podľa názoru najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny, nakoľko obžalovanému Róbertovi Lališovi sa nekladie za vinu totožný skutok ako je uvedený v označenom rozsudku a formulácia skutkovej vety neposkytuje verejnosti jednoznačný záver o tom, že ide o osobu obžalovaného Róberta Lališa.
Senát najvyššie súdu podotkol, že plné meno obžalovaného sa nenachádza v žiadnej časti citovaného rozsudku. Dotknutý rozsudok, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste už označených odsúdených neobsahuje podrobný skutkový popis konania obžalovaného Róberta Lališa, označujúc ho iniciálami mena.
Tak, ako je uvedený skutok v tomto rozsudku, nie je zhodný so skutkovým popisom trestného činu, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému Róbertovi Lališovi a ktorý je predmetom rozhodovania v súčasnosti (ani sa neodzrkadľuje v ňom). Osoby Marek Tomeš, Martin Vanek, Peter Graf, či Ľuboš Pomer sa ani nespomínajú v skutku, ktorý sa obžalovanému Róbertovi Lališovi kladie za vinu a ktorý má napĺňať znaky skutkovej podstaty zločinu založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.
„Možno preto konštatovať, že napriek vyššie uvedenému strohému konštatovaniu v skutkovej vete ohľadne osoby R. L. nebola vymedzená účasť obžalovaného Róberta Lališa na trestnej činnosti v tomto rozsudku tak konkrétne a individuálne že by znamenala prejudikovanie viny v jeho trestnej veci,“ zhodnotili v uznesení.
Nie sú preto naplnené dôvody, ktoré by smerovali k záveru, že by bol obžalovaný Róbert Lališ súdený a odsúdený tým istým senátom prvostupňového súdu, ktorý v minulosti odsúdil jeho spolupáchateľov za trestné činy spáchané spoločne s obžalovaným a žeby skutky boli definované spôsobom, z ktorého je zrejmé že sa na nich obžalovaný podieľal.
Zdôraznili, že otázka nestrannosti vyvstáva vtedy, keď skorší rozsudok obsahuje podrobné hodnotenie úlohy osoby, ktorá bola súdená neskôr pri trestnej činnosti páchanej viacerými osobami, najmä vtedy, ak skorší rozsudok obsahuje konkrétnu kategorizáciu účasti sťažovateľa alebo musí byť zrejmé, že súdená osoba následne splnila všetky kritériá potrebné na spáchanie trestného činu. K uvedenému záveru najvyšší súd nedospel.
„Možno naviac zdôrazniť, že vina obžalovaného bude jednoznačne posudzovaná senátom Špecializovaného trestného súdu v inom zložení, ako pôvodne. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že vylúčenie členky senátu vo svojom vyjadrení, navrhol aj prokurátor,“ napísal senát najvyššieho súdu.
Benefity pre kajúcnikov
V ďalšej časti uznesenia sa senát vyjadril k ďalším námietkam obhajcu Mareka Paru, ktorý „ostrým spôsobom reagoval na osobu prokurátora Petra Kysela a spája jeho osobu s možnosťou nezákonného či nesprávneho rozhodovania v predmetnej veci poukazujúc - okrem iného aj na to, že nepredložil zoznam benefitov, resp. tento predložil neúplný“.
Najvyšší súd SR poukázal aj na to, že trestná vec obžalovaného Róberta Lališa spadá do režimu takzvanej "obživlej" veci. Obžaloba bola v predmetnej veci podaná 25. septembra 2014 a vo veci sa koná z dôvodu zrušenia právoplatného rozsudku. Prípad až do 27. marca 2024, kedy pôvodný rozsudok zrušil dovolací senát, právoplatne skončená, a teda nie je možné na ňu vzťahovať režim novely Trestného poriadku účinného od 15. marca 2024.
Podľa, ktorej „orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd a prokurátor v konaní pred súdom, sú povinné v trestných stíhaniach začatých a právoplatne neskončených do 14. marca 2024 zosúladiť svoj postup pri spolupráci so spolupracujúcou osobou a najneskôr však v primeranom predstihu pred právoplatným ukončením takéhoto trestného stíhania...“ „...V konaniach pred súdom prvého stupňa, v ktorých ku dňu účinnosti tohto zákona prebieha hlavné pojednávanie, prokurátor doplní náležitosti obžaloby podľa tohto zákona v lehote desiatich dní od účinnosti tohto zákona a súd bezodkladne rozhodne o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti.“
V prípade Róberta Lališa nie je tak splnená podmienka, že by bola začatá a právoplatne neskončená do 14. marca 2024, prípadne že by prebiehalo ku dňu účinnosti zákona (15. marca 2024) hlavné pojednávanie.
Na uvedenú vec sa nevzťahuje režim ustanovenia novely Trestného poriadku.
„Súd je samozrejme povinný zistiť benefity, ktoré boli poskytnuté spolupracujúcim osobám, ustanovenie. avšak nie režimom ktorý upravuje citované zákonné ustanovenie,“ konštatoval v uznesení najvyšší súd.
O ďalšej námietke
Pozornosti najvyššieho súdu neunikla ani námietka zaujatosti na predsedu senátu Jozefa Piknu, ktorú advokát Marek Para tiež podal v rámci sťažnosti. Túto najvyšší súd túto posúdil ako súčasť sťažnostných námietok.
Skúmal však, či z dôvodov, ktoré možno dospieť k záveru o tom, že predseda senátu je vo veci zaujatý. Podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR z odôvodnenia sťažnosti jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa nestotožňuje s procesnými postupmi predsedu senátu a tieto nemôžu zakladať dôvody pre jeho vylúčenie, či vôbec konanie o takejto námietke.
Posúdenie, či je vec potrebné predbežne prejednať, je výlučne na predsedovi senátu, rovnako tak procesné úkony smerujúce k nariadeniu hlavného pojednávania, ako aj vedenie samotného hlavného pojednávania.
Úplne na záver najvyšší súd doplnil , že v tomto štádiu konania neboli zistené žiadne zákonné prekážky, pre ktoré by bránili senátu Špecializovaného trestného súdu riadne a v súlade so zákonom v predmetnej veci konať. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3:0.
Celé rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu SR nájdete tu:
